MUDr. Teodor Rosinský, EIS - energoinformačná medicína / energoinformační medicína, léčitelství / liečiteľstvo, psychotronika, kletba, kliatba, očarování / učarování, čáry, porobenie, prekliatie, porobenina, prokletí, urieknutie, uřknutí, vnější informačn

Autor tejto knihy, MUDr. Teodor Rosinský, CSc. (*26. 2. 1937), je známy slovenský lekár-psychiater (dlhoročný primár Psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží, 1963-1997), filozof, polyglot a psychotronik, zakladateľ energoinformačnej medicíny a priekopník akupunktúry na Slovensku.

Okrem vlastnej práce lekára sa venoval aj pedagogickej činnosti – až do r. 2005 vyučoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre neurofyziológiu a psychiatriu pre psychológov a sociálnych pracovníkov, a organizoval a naďalej organizuje pre lekárov v SR a v ČR kurzy energoinformačnej medicíny, o ktorej prednášal aj v Nemecku a Rakúsku. Je stálym lektorom kurzov akupunktúry, biodiagnostiky a bioterapie pre lekárov, najmä homeopatov, a zastáva rôzne funkcie vo výboroch Spoločnosti akupunktúry Slovenskej lekárskej spoločnosti a Lekárskej spoločnosti naturálnej medicíny.

Autor je aj znalcom ázijských liečebných metód, ktoré mal možnosť skúmať aj v zahraničí pod záštitou Slovenskej lekárskej spoločnosti (najmä pri jeho študijných pobytoch vo Vietname a Číne). V tejto súvislosti treba spomenúť aj jeho geniálne jazykové schopnosti, umožňujúce mu prístup k bežne nedostupným prameňom. Jeho vzťah k jazykom, ktorých aktívne ovláda 16 a pasívne ďalších niekoľko desiatok – vrátane čínštiny, sa prejavil aj v zameraní jeho kandidátskej práce z psychopatolingvistiky, ktorú obhájil na Fakulte všeobecného lekárstva KU v Prahe v r.1968.

V r. 1962 nadviazal kontakt s vtedy už emeritným nestorom českej akupunktúry dr. Karským a s dr. Umlaufom, ktorý bol v tom čase jediným slovenským akupunkturistom, pôsobiacim vo VN Ružomberok, a v r. 1965 spoločne založili československú Spoločnosť akupunktúry. Od tých čias až doteraz je nepretržite členom všetkých výborov Spoločnosti akupunktúry. Rovnako je lektorom všetkých doterajších kurzov akupunktúry a pravidelne sa aktívne zúčastňuje psychiatrických vedecko-odborných podujatí. Ako jeden zo spoluzakladateľov naturálnej medicíny u nás je aktívnym účastníkom všetkých celoštátnych aj medzinárodných podujatí naturálnej medicíny a lektorom všetkých jej kurzov. Poznáme ho tiež z mnohých diskusií o tejto problematike v masmédiách, kde vždy vecne a fundovane argumentoval v dialógoch s odporcami tejto časti medicíny. Zúčastnil sa aktívne všetkých kongresov Lekárskej spoločnosti naturálnej medicíny, ktorú pomáhal zakladať a ktorej je viceprezidentom.

Jeho bohatá a plodná práca v medicíne bola ocenená viacerými poctami. Je nositeľom Guothovej medaily Ministerstva zdravotníctva SR, ako aj bronzovej, striebornej aj zlatej medaily SLS, a je čestným členom ČLAS.

Vyše 50 rokov sa venuje aj bádaniu na poli psychotroniky. V r. 1967 stál u zrodu Československej spoločnosti pre psychotronický výskum. Je jedným zo zakladateľov Svetovej asociácie psychotronického výskumu, ktorá vznikla v Prahe v r. 1973, a spoluzakladateľom Slovenskej psychotronickej spoločnosti, ktorá na Slovensku pôsobí už vyše 20 rokov (od jej vzniku bol jej viceprezidentom, od r. 1996 zástava funkciu prezidenta SPS).

Aktívne sa podieľal na organizovaní všetkých odborných podujatí psychotroniky, ktoré sa pravidelne konali od r. 1985 pod názvom Psychotronika a zdravie v Bratislave a mali federálny charakter, neskôr kongresov Psychotronica Slovaca. Bol členom výboru Sekcie psychotroniky Gerontologickej spoločnosti SLS, ktorá vznikla v r. 1984, a od r. 1987 aj členom výboru Sekcie psychotroniky SR ČSVTS.

Od roku 1991 usporadúva v rámci Slovenskej psychotronickej spoločnosti teoretické semináre pre záujemcov o bioterapiu, kde autor prednáša a oboznamuje frekventantov s postupmi energoinformačnej medicíny, ako súčasti naturálnej medicíny, ktorá má ambíciu stať sa doplnkom bežnej medicíny.

V rámci svojej veľmi bohatej publikačnej činnosti doma aj v zahraničí, je MUDr. Teodor Rosinský tiež spoluautorom dvoch slovenských učebníc akupunktúry, publikačne je aktívny aj vo svojom základnom odbore – v psychiatrii, ako aj v pridružených disciplínách. Je tiež autorom dvoch obecne známych titulov − Bioterapia, príručka pre liečiteľov (1991) a Človek, bytie a umenie (1993) − ktoré sa populárnou formou zaoberali tematikou, ktorej je venovaná táto kniha, prezentujúca najnovšie poznatky o energoinformačnej medicíne a zhrnujúca jeho celoživotné skúsenosti z praxe liečiteľa.

V súčasnej dobe sa neustále zvyšuje záujem o problematiku, ktorú študuje psychotronika, a tiež o problematiku liečiteľstva a iných spôsobov diagnostiky a liečby, ako ponúka súčasná školská medicína. Záujem o túto tému sa pohybuje vo veľmi širokom spektre od hľadania senzácií na jednej strane, cez prostú snahu byť informovaný, až po odborný záujem na strane druhej. Vzrastajúci dopyt stimuluje ponuku a tá – žiaľ – príliš neoplýva kvalitou a serióznosťou. Len malý zlomok publikácií s touto tematikou je skutočne zmysluplných a odborne fundovaných tak, aby poučili a nazavádzali. O to viac je preto treba uvítať publikáciu popredného slovenského lekára, jedného z nestorov akupunktúry, psychotroniky a naturálnej medicíny, primára MUDr. Teodora Rosinského, CSc.

Keď sme v roku 1984 založili prvú Sekciu psychotroniky pri vtedajšej Gerontologickej spoločnosti SLS, bol MUDr. Teodor Rosinský členom jej výboru. A keď sa v roku 1985 konalo v Bratislave prvé sympózium Psychotronika a zdravie, ktoré odštartovalo odvtedy každoročné odborné podujatia o psychotronike aj o naturálnej medicíne, ktoré mali v tom čase federálny a neskôr medzinárodný rozsah, bol autor tejto knižky jedným z kľúčových prednášateľov. Hoci tieto podujatia už dávnejšie zmenili názov aj obsah, ostáva MUDr. Rosinský stále jedným z najžiadanejších prednášateľov a lektorov kurzov a tematických seminárov.

Autor v predloženej publikácii zúročuje svoje osobné mnohoročné poznatky a skúsenosti v danej problematike, ako aj svoje autorské skúsenosti z jeho predchádzajúcich publikácií. Obracia pozornosť čitateľov a tiež širokej verejnosti na málo známe, ale veľmi závažné skutočnosti. Predovšetkým upozorňuje na úskalia práce s týmito energo-informačnými procesmi cez ktoré možno aj škodiť a ubližovať. A to jednak druhým ľuďom a jednak predovšetkým sebe, a to bez ohľadu na primárny úmysel. To je vari jedno z najdôležitejších poučení z tejto knižky, lebo toto nebezpečenstvo je pomerne málo známe záujemcom ale aj tým, ktorý akýmkoľvek spôsobom bez náležitého vzdelania a morálneho zakotvenia pracujú s týmito technikami, a to nielen z komerčných dôvodov. Veľmi fundovaný pohľad skúseného odborníka je preto cenný a poučný.

Publikácia je prezentovaná ako súhrn aktuálnych poznatkov o problematike, ktorej sa autor venuje desiatky rokov a ktorá ani v svetovej literatúre nie je uceleným spôsobom rozpracovaná. V úvodnej časti oboznamuje autor čitateľa so základnými pojmami, aby sa postupne prepracoval k špeciálnym postupom najmä pri vonkajších vplyvoch, ktoré sú nosnou témou tejto publikácie. Táto problematika – napriek svojej závažnosti a frekventovanosti – nebola doteraz odpovedajúcim spôsobom rozpracovaná a treba vysoko oceniť, že sa o nej dozvedáme vari od toho najkompetentnejšieho odborníka, ktorý je skutočným priekopníkom systematického štúdia vonkajších vplyvov. Tu sa môžu naplniť aj jeho terminologické a normotvorné ambície.

Autor podrobne vysvetľuje jednotlivé druhy vonkajších vplyvov, ich diagnostiku aj – ako ich sám nazýva − postupy úpravy. Súčasne sa na základe svojich dlhoročných skúseností pokúša postulovať aj základné teoretické paradigmy. Kniha obsahuje mnohé veľmi cenné, originálne a poučné postrehy , návody a hodnotenia pre laikov aj odborníkov, a vecným a kritickým spôsobom hodnotí úskalia a riziká rôznych liečiteľských aktivít. Záverečná časť je veľmi fundovanou apologetikou energoinformačných procesov.

Samozrejme, že táto problematika tvorí len časť energoinformačnej medicíny a tak publikácia zďaleka nepokrýva a nemôže pokrývať celý okruh energoinformačnej medicíny, ktorá zahŕňa aj iné medicínske okruhy diagnostiky, terapie, prevencie a výskumu a má jednoznačne interdisciplinárny charakter. Zrejme v záujme priblíženia sa širokému okruhu čitateľov je pojem energoinformačná medicína zjednodušene interpretovaný a zúžený a z rovnakých dôvodov sa – pre odborníkov − trošku voľne zaobchádza s fyzikálnymi pojmami aj so samotnou interpretáciou energoinformačných systémov organizmu. Treba zohľadniť, že mnohé teoretické východiská energoinformačnej medicíny nie sú jednoznačne akceptované ani odborníkmi z okruhov energoinformačnej medicíny ani interdisciplinárne. Táto problematika vyžaduje dlhoročný a systematický výskum, ktorý sa na Slovensku pomaly rozbieha na odborných pracoviskách, a seriózna odborná výmena informácií a koordinácia výskumných aktivít v oblasti energoinformačnej medicíny sa len postupne iniciuje. O to viac treba oceniť jednak faktografickú hodnotu publikácie a jednak osobný prínos autora do tejto problematiky. Významný je aj jej prínos k normotvorbe energoinformačnej medicíny.

Autor disponuje – okrem svojich bohatých praktických skúseností − aj mimoriadne bohatou a rozsiahlou databázou kazuistík (jednotlivých klinických prípadov), čo mu umožňuje aspoň z určitých aspektov seriózne hodnotiť a zovšeobecňovať. Knižka zapadá do celého spektra úctyhodnej a nesmierne záslužnej práce prim. MUDr. Rosinského v tejto oblasti, za ktorú mu patrí naša vďaka a obdiv.

MUDr. Rosinský je známá medicínská osobnost s níž jsme měl tu čest se seznámit v souvislosti s akupunkturou a velice si vážím jeho přínosu pro tento znovu objevovaný obor orientální medicíny. S potěšením zjišťuji, že nás spojuje i další zájem o některé dosud nevysvětlené jevy. Sám jsem jako student lékařské fakulty v Praze koncem šedesátých let participoval na výzkumu, který organizoval profesor František Kahuda (někdejší ministr školství a kultury), jenž tehdy stál v čele psychotronických výzkumů. Soudím tudíž, že věci nejasné a (doposud) nevysvětlitelné nelze jen mávnutím ruky odbývat a říkat, že neexistují a zavírat před nimi oči.

Ve stejné době vydal významný psychiatr a přednosta psychiatrické kliniky v Praze profesor Vladimír Vondráček svou knihu Fantastické a magické z hlediska psychiatrie, která se záhy stala bestsellerem. Zabývala se totiž právě mnoha doposud opomíjenými, tak zvaně okrajovými jevy, které se nepochybně staly, byly popsány, ale zůstaly nevysvětleny. Snažil se díky svým encyklopedickým znalostem proniknout pod povrch věcí a střízlivě hodnotit. Vzpomínám si, že krátce po promoci mne a kolegu Maršálka požádala redakce Mladého světa, abychom se vydali po místech, kde v poslední době zaznamenali podivné jevy, které popisovali jako řádění upíra. Značně skeptičtí jsme se vydali na neuvěřitelně zajímavou cestu po jižní i severní Moravě a šli po stopách jedné rodiny. Cesta nás zavedla až do obce Ivanka na Slovensku, kde jsme celé záležitosti přišli „na kloub“, jednalo se totiž o rodinu, kde matka byla postižená parafrenií, při níž dochází k množství tělových halucinací, které sugestivně vysvětlovala okolí a vznikala tak „folie a plusieur“… sdílené počitky ostatních byly vždy limitovány společností matky. Právě tato událost mne utvrdila v tom, že je třeba všem podobným případům věnovat zájem a snažit se jít za podstatou, i když se to v mnoha případech nepovede.

Akupunkturou se zabývám již dvacet let a fascinuje mne, jak právě tato dávná metoda, ověřena na stovkách generací, funguje i u složitých případů moderní psychiatrie. Jde totiž o harmonizační, stimulující a regulující systém, který je zcela neodvislý na víře či nevíře pacienta. Obvykle i skeptik bývá překvapen, jak jeho tělo odpoví – a to má právě v té „hře na pravdu“, kdy mu přesně označí jeho energetické předpoklady, příležitost si sám na sobě ověřit, jaký je skutečný stav energetických zásob v jeho organismu. Někdo si připadá, jako by po sezení z něho všechno „spadlo“ a cítí se jako předtím, v období zdraví, jiný má pocit, jako by si dodal energii alkoholem, a další je unavený nebo se mu chce spát… spektrum je široké a odpovídá přesně stavu energetické regulace v organismu.

V poslední době tyto poznatky významně podporuje výzkum stresového selhávání, kde se již mluví o několika systémech energie, přičemž energie A je základní vitální energie, nutná pro základní přežití (trávení, srdeční činnost atd.) a tato energie má vždy přednost před jinými, energie B je energie důležitá pro psychické vědomí vlastní osoby, a energie C a D jsou energie studijní a poznávací, pracovní a rekreační… a konečně ještě existuje zvláštní energie E, která je v organismu zakódována a deliberuje se pouze v okamžicích ohrožení života.

S tím souvisí neustálý výzkum mozku a jeho řídící funkce, kde je překvapující i zjištění, že nám vládne nikoliv mozková kůra, ale staré etáže mozku, který máme společný i s mnohem méně „důstojnými“ živočichy. Ty rozhodují o našich reakcích! A stejně jako před desítkami tisíc let.

Moderní medicína se snaží oprostit od úzce specializovaného pohledu na člověka a nemoc, a v mnoha případech se už snaží nahradit jej pohledem celostním. Vytěsnit přístrojovou přetechnizovanost a doplnit ji přirozeným kontaktem s nemocným. Právě v tom je psychiatrie ve výjimečném postavení, protože musí s pacientem hovořit. Vzpomínám si na internistu, kardiologa, profesora Herlese, který nám po státnici z interny prozradil „tajemství medicíny“, říkal: „pacient není v nemocnici, protože by z toho měl nějaký obzvláštní plezír, ale bojí se, nechce doktora naštvat tím, že se nelepší jeho stav, a tak mu raději neřekne pravdu. Jestli chcete slyšet, co skutečně cítí, nehledejte v chorobopisu, ale vezměte ho za ruku, jako byste chtěli měřit plus. A pak tu ruku ‘zapomeňte pustit’“... Vrtěli jsme hlavami, připadalo nám to velice jednouché, snad i primitivní… Ale všichni jsme si to vzápětí v praxi vyzkoušeli! A ono to fungovalo! Jde totiž nejen o skvělé laboratoře a fungující magnetické rezonance a komputerové tomografie – ale i o komunikaci.

V knize MUDr. Rosinského se tak dotýkáme obou důležitých oblastí, nevysvětlených jevů, označovaných za magické či sugestivní, a na druhé straně i celkových či „celostních“ reakcí člověka.

Domnívám se, že je to nejen knížka, která si zasluhuje přečíst, ale která by měla čtenáře i podnítit k zamyšlení nad problémy, které jsou mu předloženy. Široký záběr zájmu i o věci, jež třeba nechápeme a kterým nerozumíme, neumíme je dostatečně vysvětlit, vede k dalšímu zájmu a to posunuje odedávna lidské poznání kupředu.

1. PREDHOVOR AUTORA A ÚVOD

Predhovor autora

Láskavej pozornosti čitateľov predkladám aktuálne poznatky o problematike, ktorej sa venujem vyše 50 rokov. Vychádzam z vlastných pokusov, skúseností a teoretických zovšeobecnení, len v minimálnom rozsahu využívam poznatky z druhej ruky, vždy však preverené, a získané len od osobne známych dôveryhodných odborníkov. V svetovej odbornej literatúre som nenašiel relevantné diela, ktoré by som mohol použiť ako seriózne primárne alebo sekundárne zdroje poznatkov, preto nemôžem k detailom základnej témy citovať žiadnych autorov ako je zaužívané v odbornom pojednaní.

Táto kniha nie je učebnicou pre postgraduálne štúdium medicíny, je však ako informačný text využiteľná pre frekventantov lekárskych kurzov energoinformačnej medicíny. Nie je ani príručkou pre liečiteľov alebo záujemcov o praktické používanie tu uverejnených poznatkov; je však − ako informačný text − využiteľná pre frekventantov teoretických seminárov o energoinformačných systémoch.

Táto kniha má byť súhrnom aktuálnych poznatkov o problematike, ktorá sa v ostatnej dobe rýchlo vyvíja v teórii aj vďaka novým poznatkom kvantovej fyziky. Poznatky, ktoré som prezentoval populárnejšie v knihách Bioterapia (1991) a Človek, bytie a umenie (1993), sú už zastarané a pretože v ostatných desiatich rokoch sa musela zmeniť paradigma prístupu k problematike pod tlakom faktov, ktoré predchádzajúca storočná teória už nedokázala vysvetliť, bolo potrebné novelizovanú teóriu i jej praktické dôsledky novo spracovať. Nové poňatie teórie viedlo k vzdaniu sa používania mnohých zaužívaných, ale teoreticky nepodložených pojmov a nutnosti vytvorenia súboru definovaných termínov, ktoré v tejto knihe používam. Ich použitie kombinujem s najnutnejšími odkazmi na staré termíny len tam, kde by mohlo prísť k nedorozumeniu. Okrem informačných má teda tento text i terminologické, možno normotvorné ambície.

Množstvo literatúry, časté reedície starších diel i bez uvedenia skutočnej doby vzniku a najmä polobulvárne časopisecké články a rozhovory, ktoré sa okrajovo dotýkajú našej problematiky, sú tak terminologicky i faktograficky prekrútené, že nemajú okrem vzbudzovania oprávnenej kritiky žiadnu poznávaciu hodnotu. Neskromnou ambíciou tejto knihy je vniesť v intenciách tematiky do veci jasno a dať tak mediálnym sprostredkovateľom informácií o tejto téme súhrn a vysvetlenie základných pojmov.

Fakt i pojem energoinformačného systému človeka existuje v užších i širších súvislostiach, v praktických väzbách i teoretických koreláciách, je teda vhodné hneď v úvode o tých najvýraznejších súvislostiach a väzbách pohovoriť.

Čo to je psychotronika

Pojem psychotronika ako označenie pre novokonštituovaný odbor skúmania zaviedol Francúz Fernand Clerc v r. 1955. Išlo mu o odlíšenie nového odboru od už vtedy zastaralej a kritizovanej parapsychológie, pretože nový odbor ašpiroval pri rozšírení predmetu skúmania na modernejšie poňatie javov každodenného života, ktorým sa nevenoval žiadny z etablovaných vedných odborov. Názov nie je šťastne zvolený, ale vtedy sa predpokladalo, že tieto javy majú súvislosti s psychikou i technikou, preto vymysleli názov psychotronika. Spočiatku psychotroniku definovali ako odbor skúmania dištančných javov a korelácií človeka a prostredia. S rozširovaním poznatkov sa definícia odboru rozširovala a modifikovala. Psychotronické výskumné združenia a spoločnosti ako i odborné pracoviská, najmä vo väzbe na vysoké školy, sa začali zakladať rovnako v USA ako i v ZSSR. Vo vtedajšej ČSSR sme založili oficiálne psychotronickú pracovnú skupinu v r.1967 a v r.1973 sme usporiadali prvý svetový kongres psychotroniky s vyše tisíckou účastníkov v Prahe. Tam sa založila IAPR – Medzinárodná asociácia pre psychotronický výskum a tá usporiadala ďalšie svetové kongresy postupne v Paríži, Tokiu a Monte Carlu. U nás sa popri dvoch psychotronických výskumných pracoviskách v Prahe, fungujúcich pri vysokých školách ako samostatné pracoviská, organizačná a informačná činnosť etablovala na Slovensku. Vedeckotechnická spoločnosť (VTS) zriadila Komisiu psychotroniky, ktorá poriadala konferencie a semináre a v r. 1983 usporiadala aj 5. svetový kongres psychotroniky v Bratislave za účasti skoro troch tisíc odborníkov. Jednania prebiehali celý týždeň v mnohých sekciách v budove dnešného Istropolisu a priľahlého Domu techniky, zborník vyšiel v troch zväzkoch na vyše 600 stranách. Od r. 1986 začala VTS organizovať pokračujúce semináre pre záujemcov o hlbšie spoznanie výsledkov skúmania. V r. 1990 po zániku VTS vznikla Slovenská psychotronická spoločnosť s členmi i z ČR, kde taká spoločnosť ani predtým nebola, a na Slovensku sme organizovali záujemcov z celej vtedajšej republiky. SPS poriada pravidelne konferencie a seminárové behy pre členov, vydáva zborníky. Súčasná definícia psychotroniky hovorí, že je to odbor výskumu energoinformačných javov spojených s energoinformačným systémom človeka v širších súvislostiach.

Psychotronika je teda odbor skúmania špeciálne definovaných javov a teoretického zobecnenia výsledkov skúmania. Nemá žiadne praktické výstupy. Samotné skúmané javy sú hmotnej, energetickej a informačnej podstaty, nezaoberá sa teda priamo ani psychickými ani mimomateriálnymi oblasťami. Toto sa snažíme opakovane zdôrazňovať, ale ani médiá ani kritici z radov odborníkov v iných odboroch to nechápu a buď psychotroniku prezentujú ako nejakú liečebnú metódu (k čomu prispievajú i rozliční amatérski liečitelia, ktorí sa sami neoprávnene nazývajú psychotronikmi) alebo ju spájajú s psychikou, ezoterikou, okultizmom či duchovnými vedami, čo je všetko celkom odporujúce náplni pôsobnosti psychotroniky.

Vzhľadom na zameranie skúmania na energoinformačné procesy a najmä na energoinformačný systém človeka je logické, že psychotronika okrem iných objektov a javov skúma i deje, ktorými sa prakticky zaoberá energoinformačná medicína a to hlavne vo svojej lekárskej forme, ale i tomu zodpovedajúce praktiky tradičných a ľudových foriem medicíny v rôznych kultúrach v minulosti i súčasnosti na celej planéte. Psychotronika teda neskúma celú škálu oficiálnych a ani tradičných či ľudových liečiteľských metodík, len tie, ktoré sa kryjú s náplňou energoinformačnej medicíny a k nej pridruženej morfoenergetickej medicíny, avšak len z teoretického hľadiska. Neskúma teda napríklad psychoterapeutické postupy, vrátane hypnózy, čo sa jej tiež z neinformovanosti médiami pripisuje.

Čo to je energoinformačná medicína

Oficiálna západná, akademická, školská, bežná a inak rôzne nazývaná medicína sa postupne vyvinula od začiatku novoveku. Na východnej pologuli našej planéty existovali zväčša rozvinuté systémy tradičnej medicíny, zachovali sa jednotlivé ľudové metódy i na západnej pologuli, historici odhalili existenciu ucelených tradičných medicín i u vyhynutých etník. Spoznávanie týchto rozličných prístupov k poznaniu, rozlíšeniu a najmä liečeniu ochorení ukázalo určité základné princípy a prekvapivú jednotnosť v základnom ponímaní zdravia a choroby a ich zákonitostí. Celistvosť vnímania človeka a chápanie choroby vždy ako narušenia organizmu vcelku a príčin ochorení ako komplexu javov, v ktorých hrajú úlohu nielen prípadná aktuálna príčina, ale i celkový stav organizmu, jeho psychika (emócie, zameranie myslenia, osobnosť, postoje), životospráva, pracovné, hygienické i stravovacie návyky, súlad s prostredím a jeho zmenami a to nielen prírodným, ale i spoločenským prostredím, vzájomnými vzťahmi s inými ľuďmi – to všetko tieto tradičné a ľudové medicínske predstavy zohľadňovali a zapracovali do svojich diagnostických a liečebných postupov. Naproti tomu oficiálna západná medicína sa síce vyvíjala rýchlo, osvojovala si výsledky prírodných a technických vied, najmä chémie, stále viac sa špecializovala, súčasne však strácala celistvosť pohľadu na chorého, koncentrovala sa na chorobu a nie na chorého človeka. I keď je integračné prepojenie oboch medicínskych postojov možné a bolo by žiadúce v záujme trpiaceho človeka, nie je o to záujem, ba práve i u vzdelaných pracovníkov v medicíne badať snahu o zaznávanie všetkého, čo nevzniklo v západnej Európe a Amerike a aktívny nezáujem spoznať čokoľvek iné, čo prekračuje horizont medicíny podľa jeho ohraničenia v 19. storočí.

Ako reakcia na tento stav sa v priebehu druhej polovice 19. storočia začali izolované pokusy jednotlivcov, ktorí sa zoznámili i s inými postojmi k človeku a chorobe, upozorňovať na nebezpečie straty kontaktu medzi lekárom a pacientom a varovať pred zavádzaním postupov, ktoré nie sú pre človeka tak šetriace ako prírodné postupy tradičných medicín. Tieto snahy sa v 20. storočí zosilnili a prerástli v koncepcie holistickej, alternatívnej, komplementárnej a iných medicínskych variant. Nedostatočné vymedzenie a rozštiepenosť skupiniek ich reprezentantov však viedli k zníženiu presvedčivosti o správnosti zvolených postupov. Reakciou na biomedicínsky redukcionistický prístup, ktorý prakticky opanoval celý medicínsky výskum a prenikol i do praktickej medicíny bolo iniciovanie biopsychosociálneho prístupu protagonistami najmä spomedzi psychiatrov. Logické odôvodnenie tohto prístupu (napr. G. L. Engelom) našlo odozvu medzi lekármi a takto nazvaný prístup k poňatiu zdravia a choroby i vzťahu medzi lekárom a pacientom sa proklamuje v súčasnej medicíne, ale viac proklamuje ako naozaj uskutočňuje. V našich podmienkach sa etablovali názory na potrebu zjednoteného súboru diagnostických a liečebných postupov, založených na využití prírodných a teda človekom len v minimálnom rozsahu modifikovaných prostriedkov a postupov bez zbytočného chemického a fyzikálneho zasahovania do organizmu. Preto sa vytvoril pojem a náplň naturálnej medicíny. Do jej rámca by mali patriť i tradične zakotvené postupy ako je napríklad akupunktúra, tradičná fytoterapia a dietoterapia, svojou informačnou nealopatickou podstatou charakterizovaná homeopatia, ale hlavne tie zložky, ktoré nie sú samostatne etablované ako práve spomenuté a to energoinformačná medicína, morfoenergetická medicína a ďalšie.

Energoinformačná medicína je vlastne praktickou aplikáciou teoretických poznatkov psychotroniky o energoinformačnom systéme a súčasne jej praktické skúsenosti so širokým spektrom konkrétnych prípadov narušení energoinformačného systému človeka sú objektom skúmania a teoretického zovšeobecnenia psychotroniky. Nejde však o úplne prelínanie predmetu skúmania psychotroniky a predmetu kompetencie energoinformačnej medicíny. Objektmi skúmania psychotroniky sú i iné javy nepatriace k medicíne a kompetencia energoinformačnej medicíny zasahuje i mimo samotné energoinformačné systémy. Táto kniha je však zameraná len na energoinformačné systémy, preto z oboch spomínaných odborov, teoretického i praktického, budem informovať len k téme, i keď samozrejme i v potrebnom rozsahu o ďalších súvislostiach.

...... Rozmanitosť nálezov čo do miesta a zloženia zdrojov, situácií a okolností i kuriózne detaily ilustrujem na viacerých prípadoch:

Jeden liečiteľ si všimol, že jeho blízki príbuzní, manželia v strednom veku, začali mať rozličné nakopené ochorenia. Ich deti v školskom veku a s nimi žijúca stará matka však boli zdraví. Podozrieval nejaké vonkajšie vplyvy, ako príbuzným sa im však nesnažil pomôcť i keď ho o to žiadali, usmernil ich na nás. V tej dobe práve prebiehal pokračujúci kurz naturálnej medicíny pre lekárov a tak som prípad vybral na praktickú demonštráciu diagnostiky pred poslucháčmi. Prešetrenie zistilo vplyv z miesta a lokalizácia odhalila až tri zdroje v záhrade pri dome, v letnej kuchyni a v drevárni. Prekvapivo sa prihlásil jeden z poslucháčov, bol to obvodný lekár v tej dedine, ktorý prípad poznal a nevedel si s ním rady. Po dohode potom išli spolu s tým liečiteľom preveriť na miesto prítomnosť určených lokalít nálezov . Bez problémov našli na určenom mieste v záhrade pod jednou väčšou okrasnou rastlinou zakopané vrecko s typickým obsahom kostí a klincov, v drevárni sa zdroj signalizoval na úrovni povrchu zeme, čo je nezvyklé, ale našiel sa tam skutočne a to položený pod veľkým klátom na štiepanie dreva. Tretí zdroj sa signalizoval v letnej kuchyni v súradniciach v spodnej skrinke starého príborníka. Tam však tí dvaja hľadači nič nenašli. Obaja však poznali metodiku lokalizačnej diagnostiky a na mieste identifikovali iné miesto zdroja - na zadnej strane príborníka hore. Keď ho odsunuli od steny, našli tam zavesené vrecúško so sušenými rastlinami, nitkami a kostičkami. Keď išli všetko spáliť, ozvala sa stará matka, že ničia šťastie rodiny, pretože ona dostala tie veci aby ich poukrývala, že donesú šťastie a preto aj keď videla čo hľadajú, chcela zachrániť aspoň jedno a premiestila to v tom príborníku. Niekto teda využil naivitu starej panej na šikovné a bezpracné deponovanie zdrojov do blízkosti domu. Zlikvidovalo sa to skoršie ako sa ich účinok prejavil u detí i samotnej starej panej.

Rodina s deťmi sa po nasťahovaní do práve dokončovaného, ale dlhšie nedokončeného domu po pár mesiacoch začala cítiť zle, ochoreli rodičia a potom i deti. Pri diagnostike sa zdroj s typickými následkami a nálezmi lokalizoval na jednom mieste na dvore. Domáci zistili, že je to ešte stále nezabetónová šachta vedúca k prívodovému a odpadovému vodnému potrubiu. Vzhľadom na presnú lokalizáciu pozreli sa do nej a našli zospodu medzi dvomi rúrami, teda zhora nepostrehnuteľne uloženú guľu toaletného papiera (nepoužitého), v ktorej bol v handričke zabalený asi tucet nových veľkých klincov, namierených hrotmi na dom. Po likvidácii sa zdravotný stav všetkých upravil.

Stavebný podnikateľ sa nasťahoval s rodinou do novostavby, ktorú robila jeho firma. Po troch mesiacoch začali u neho i manželky chorobné príznaky. Po neúspešnej bežnej liečbe hľadal pomoc a zistilo sa porobenie s lokalizáciou vo vonkajšom betónovom schodišti. Dal ho hneď rozbúrať, našli vbetónovanú kovovú rúrku, vyplnenú známou zmesou typických materiálov. Išlo teda o celkom nový zdroj ukrytý moderne.

Muž a jeho deti v školskom veku mali zdravotné problémy, manželka tvrdila, že je zdravá. Prešetrenie zistilo zdroj v priečnom múre medzi izbami. Po rozbúraní určenej časti múru asi meter nad podlahou našli pod omietkou v múre v mieste odstránenej poltehly tmavú zmes cementu a zeminy s nasekanými kosťami a malými klinčekmi. Po zlikvidovaní sa stav postihnutých začal upravovať, vtedy manželka už bola náhle vo veľmi zlom stave, diagnostikovali zatajovanú a teda neliečenú gynekologickú rakovinu v infaustnom stave. Tesne pred smrťou vyznala manželovi, že o porobení vedela, urobil to jej otec pri stavbe domu s tým, že to malo podľa neho pôsobiť len na zaťa, ktorého nenávidel aj s celou jeho rodinou. Svoje ochorenie brala ako trest za spolupáchateľstvo. Na jej pohrebe otec pred všetkými vyznal čo spravil a vzal na seba vinu za smrť dcéry. Zrejme však vplyv z miesta to jej onkologické ochorenie nezapríčinil, mohol ho nanajvýš skomplikovať.

Rodina v činžiaku mala pre vonkajší vplyv typické zdravotné problémy. Dodatočne si spomenuli, že tie začali asi tri mesiace po tom, keď prichytili ich upratovačku pri krádeži a prepustili ju. Kľúče od bytu im vrátila o niečo neskoršie. Zdroj sa lokalizoval na úrovni podlahy v obývačke, predpoklad teda bol, že je pripevnený zospodu koberca. Tam však nebol nájdený ani pri kompletnom prezretí. Objavili však, že je niečo v milimetrových škárach medzi parketami. Po vytrhaní parkiet v ploche asi pol metra štvorcového podľa lokalizačného signálu našli medzi parkety vtlačenú vazelínu s nadrobno posekanými kosťami. Po likvidácii parkiet i zoškrabanej hornej vrstvy podkladového betónu sa ich zdravotný stav upravil.

Manželia-lekári v Nemecku s 12-ročnou dcérou mali asi rok zdravotné problémy bez jasnej diagnózy napriek množstvu vyšetrení a konzultácií s kolegami. Diagnostika zistila typický nález. Lokalizácia zdroja na stene v spálni presne zodpovedala miestu, kde mali ako suvenír zavesený prvý pár papučiek dcérky. Spočiatku matka odmietla pre ňu absurdnú predstavu, že by tieto papučky mohli byť nosičom zdroja. Predsa len papučky pozornejšie pozreli a našli v jednej v prednej časti, teda pri letmom pohľade na nezbadateľnom mieste, zalepený papier s ich priezviskom a pod ním kúsok drôtu omotaný nitkou. Išlo teda o tradičný materiál na profesionálnu porobeninu s dosahom asi 4 metre, čo zodpovedalo miestu postelí. To priezvisko rodiny bolo asi regionálnou zvyklosťou. Po spálení tej papučky, lebo druhú si za každú cenu chcela matka ponechať, sa v priebehu mesiaca zdravotný stav všetkých troch upravil. Na spálenie detskej koženkovej papučky vraj potrebovali asi 10 l petroleja, tak problematicky horela. Tým sa dokázala správnosť zámeru likvidácie celej papučky, i keď matka spočiatku súhlasila len s likvidáciou toho nalepeného papierika a vlastného zdroja. Bolo však vysoko pravdepodobné, že určité štrukturálne zmeny hmoty nastali i v tej papučke a teda jej ponechanie by síce účinok pôsobenia asi zmenšil, ale celkom neodstránil, čo sa práve tými materiálu celkom nezodpovedajúcimi príznakmi extrémne zníženej horľavosti potvrdilo.

Tento rad príkladov mal ukázať nielen šírku sortimentu nálezov zdrojov, ale i nutnosť individuálnej variability samotného diagnostického a občas aj úpravu zabezpečujúceho postupu.

Ešte by som uviedol dva prípady toho vonkajšieho vplyvu, kde si zhoda okolností zahrala ešte zložitejšiu hru:

V rodine, teda v jednom dome mala zdravotné problémy len jedna osoba – mladá dcéra majiteľa. Prejavovalo sa to ako ochorenie štítnej žľazy bez možnosti stanoviť presnú diagnózu. Vzhľadom na spomenutý údaj mohli sme predpokladať iný poddruh porobenia, ale nález neadresnosti vplyvu to vylučoval. Pri práci s plánom sa však jav vysvetlil. Nenašiel sa žiadny zdroj na dvore, zistil sa len dosah vplyvu, ktorého zdroj bol vzdialený vyše 20 metrov a tu zasahoval cez malú predzáhradku do jedinej miestnosti domu na vzdialenosť maximálne poldruha metra v oblúku. Presne v tom mieste dosahu mala poškodená posteľ. Zdroj bol zrejme cez ulicu u náprotivných susedov asi v ich predzáhradke. Vzhľadom na nesusedské vzťahy – ani sa nezdravili – nebolo možné nejaké dorozumenie o likvidácii zdroja a samozrejme ani prešetrenie niekoho z toho náprotivného domu, takže ostalo len jedno – presťahovať posteľ na opačnú stranu izby spod predného okna a na to miesto zakázať vstup domácim. Štítna žľaza sa upravila i laboratórne za pár týždňov.

V ďalšom prípade išlo l6-ročného chlapca, ktorý bol tiež postihnutý ako jediný z rodiny v dome. Mal zistené nenormálne hodnoty hypofyzárnych hormónov bez vzájomných súvislostí a vypadávanie vlasov. Endokrinológovia ani dermatológovia nemohli pomôcť. Nález bol zhodný ako pri predchádzajúcom príklade, ložisko však bolo asi veľmi staré, lebo malo malý dosah – len asi 5 metrov a keďže sa nachádzalo asi 4 metre od domu, zasahovalo len práve tú časť domu, kde chlapec spával. Vyšetrenie sa robilo v zime, dvor bol pod snehom a na mieste zdroja bol betónový chodník. Chlapec teda zatiaľ zmenil miesto postele, stav sa už upravoval, keď bolo možné zdroj vykopať. Zohnali si zbíjačku, aby mohli odstrániť z určeného miesta betón, ale na všeobecné prekvapenie, betón hrubý asi l5 cm bol presne nad miestom zdroja tak narušený, že ho rozbili pár údermi čakanu, hneď vedľa bol však taký pevný, že by i pneumatická zbíjačka mala čo robiť. Tento fenomén si nevieme vysvetliť. Samotný zdroj pol metra pod betónom bol už len zvyškový, asi 80-ročný, železo temer len vo forme hrdze, ostatné okrem kostí zotleté, kosti evidentne ľudské. Po likvidácii v ohni sa chlapec rýchlo uzdravil, vlasy mu dorástli.

Žiadny z našich prípadov vyrobeného porobenia sa neprejavoval ako importovaný, bolo by to zrejme problematické. Pre úplnosť a pochopenie je treba totiž uviesť, že profesionál po zostavení vhodných materiálov a vykonaní potrebných postupov vlastne celý objem porobeniny aktivuje až v momente tesne pred odovzdaním objednávateľovi. Pochopiteľne, nechce sa sám vystaviť opakovaným pôsobeniam neadresných a teda na každého pôsobiacich zdrojov. Objednávateľ je inštruovaný, že pre jeho bezpečnosť sa musí zdroja čím skoršie zbaviť a teda ho deponovať na miesto, kde má škodlivo voči niekomu pôsobiť. I napriek súčasnej rýchlej doprave importovať takýto aktivovaný zdroj by bolo riskantné, takže asi preto nemáme starosti s možnými pre nás nezvyklými zdrojmi tohto poddruhu. O to viac si to však vynahradíme pri ďalšom poddruhu porobenia.

V krajinách, kde napriek aktuálne dominantnému náboženstvu – kresťanstvu či islamu – pretrvávajú skryte reminiscencie na dávne stredoveké či dokonca historicky dávno oficiálne nepraktizované náboženstvo a v ľude ostáva úcta k starým náboženským symbolom, a i keď sa stávajú objektom suvenírového priemyslu, pri ručnej výrobe takých suvenírov si tieto symboly u jednotlivcov ponechávajú osobité postavenie. Možno je toto tvrdenie zveličením, ale inak si nevieme vysvetliť jav, ktorý dokumentuje už viac prípadov egyptských suvenírov znázorňujúcich skarabeov alebo Hórovo oko či niektoré iné staroegyptské božské symboly, ktoré v celkom jasnej súvislosti sa ukázali byť adresne škodlivé v typickom obraze prerobeného porobenia. Osobitosťou je tu nejaký program, ktorý sa aktivuje len v prípade poškodenia takého predmetu a to adresne len proti tomu, kto toto poškodenie zapríčinil.

Prípad na ilustráciu: 5-ročný, predtým stále zdravý chlapec náhle ochorel na stav podobný astme, ale bez dokázanej alergie a súčasne mal bližšie neidentifikované bolesti brucha. Symptomatická liečba nezaberala. Pri energoinformačnom vyšetrení a určení tohto poddruhu vonkajšieho vplyvu sa lokalizáciou identifikoval zdroj pôsobenia. Išlo o hlinený prívesok v tvare skarabea, ktorý mu priviezol z dovolenky v Egypte asi pred dvomi rokmi jeho strýko. Chlapcovi sa prívesok veľmi páčil a nosil ho po celú dobu zavesený na krku. Asi mesiac pred začiatkom zdravotných problémov mu prívesok spadol na zem a odštiepil sa práve ten koniec, kde bolo očko na prevlečenie šnúrky, takže ho už nemohol nosiť, mal ho však položený vedľa svojej postieľky. Po zlikvidovaní prívesku sa stav celkom upravil. Aktivácia teda bola nesporne časovo spojená s poškodením, predtým bol prívesok celkom neškodný.

Pravdepodobne zhodná motivácia bola v pozadí prípadu, ktorý bol v našej praxi ojedinelý a svojou bizarnosťou naozaj výnimočný. Ukazuje na rozmanitosť presahujúcu i bujnú fantáziu spisovateľa a i keď z jedného prípadu nemožno robiť žiadne zovšeobecnenia, uvádzam ho ako príklad:

Manželia v diplomatických službách boli 8 rokov v jednej juhoamerickej republike. Počas toho pobytu v 80. rokoch mala manželka záujem zbierať pôvodné indiánske umenie, najmä malé sošky figúrok ľudí i starých božstiev z rozličných materiálov, starožitné i súčasné ručnej výroby. Nazbierala ich asi 200 kusov a naplnili nimi celý veľký kufor a tak si ich aj doviezli po ukončení pobytu na Slovensko. Ako diplomati bývali predtým v byte ministerstva a po návrate im dali zasa k dispozícii taký zariadený byt. Kufor so soškami ostal zavretý, nebolo ich kde rozostaviť. Len niekoľko mesiacov po návrate začali najprv u manželky, neskoršie i u manžela rozličné telesné problémy. Ona bola i predtým neurotická, takže svoje príznaky spočiatku brala ako adaptačné problémy na chladnejšiu klímu, ale keď sa problémy objektivizovali na štítnej žľaze i inak endokrinologicky a keď problémy začali i u manžela, hľadali pomoc a tak sa dostali k dobrému známemu, ktorý sa zaoberal touto problematikou i prakticky popri svojej riadiacej funkcii a ten na ich žiadosť zistil, že sú obaja pod vplyvom nejakého zdroja, ktorý však nevedel určiť, lebo to nebolo nič obvyklé. Prešetrenie zistilo vplyvy na oboch (čo pri adresných vplyvoch samozrejme je len zriedka a každý má vtedy ten „svoj“ zdroj nezávisle na druhom), pričom adresnosť alebo neadresnosť nevychádzala jednoznačne. Lokalizácia priniesla ďalšie prekvapenie. Zdroje sa signalizovali dva a to obyčajné masovo vyrobené vytlačené obrázky Panny Márie a Ježiša, ktoré si pani kúpila hneď po návrate , pretože tam na ambasáde nemohli mať nič podobného v byte a chýbalo jej to. Nález bol celkom absurdný, takže sme hľadali ďalej. Pri celkom iných usporiadaniach prípadov a iných druhoch vonkajších či iných vplyvov sme občas narazili na fenomén odrazu, kedy nejaký lokalizovateľný vplyv sa celkom mechanicky odrážal od zrkadiel alebo iných podobných plôch či zvláštnych tvarov, samozrejme tam vždy išlo o javy fyzikálne a nešlo o porobenie. Metodika sledovania zdroja takého signálu pred jeho odrazením sa tu teda tiež skúsila a ukázalo sa, že tie obrázky – nezasklené, takže nešlo o žiadny opticky vysvetliteľný odraz – naozaj akoby zosilňovali a odrážali prichádzajúci signál smerom na manželské postele, oproti ktorým boli na stene zavesené, pričom odrážaný signál prichádzal spopod postele. Až potom sme sa dozvedeli, že ten kufor so soškami majú odložený pod posteľou a teda vlastný vplyv vychádza z kufra. Sošky mali dávno na ambasáde a nič nevyvolali, identifikovať tú jednu či viac sošiek medzi dvomi stovkami by bolo dištančne problematické, takže sme to nechali ako poslednú možnosť a uvažovalo sa, prečo sa tu spustil ten odraz a čo je také na tých obrazoch, aby mohli byť sprostredkovateľom odrazu alebo vzbudzovateľom prebudenej aktivity niektorej sošky. Konečný verdikt znel: keďže kufor nieto kam dať a nechcú sa jeho obsahu zbaviť ani za cenu choroby, treba preložiť tie obrázky do druhej izby. Zistili sme, že dosah pôsobenia sošiek je okolo 5 metrov, takže sa obrázky preložili do druhej izby nad tú vzdialenosť. Experiment vyšiel, problémy vymizli. Bolo teda jasné, že niektorá soška je tvorcom tak prerobená, aby sa aktivizovala kresťanskou symbolikou. Bola to samozrejme hypotéza, ale pretože problémy vymizli, viac sme nemohli experimentovať. Asi po dvoch rokoch sa títo manžela ozvali znova, problémy sa vrátili. Medzičasom sa presťahovali do iného bytu, ale kufor so soškami ostal i tam pod posteľou, žiadne kresťanské symboly v spálni nemali. Nová diagnostika, nová lokalizácia, rovnaký nález – v kufri sa zasa niečo aktivizovalo, miesto odrazu však bolo iným smerom a vo výške okolo 60-70 cm nad podlahou vyše 4 metre od kufra. Na určenom mieste mali vo vedľajšej izbe na stolíku položený bronzový krížik v podstavci, kúpený a tam umiestený asi dva mesiace pred začiatkom novej vlny problémov. Hypotéza sa potvrdila, presun krížika na druhú stranu miestnosti nad 6 metrov od kufra znamenal zasa úpravu problémov. Tu by sa žiadalo povedať pre odbornú knižku nevhodné heslo „Kto to nezažil, neuverí“.

KRITIKA A ANTIKRITIKA

V priebehu mnohých rokov pri publikovaní čiastkových teoretických poznatkov alebo faktov z problematiky EIS sme zakúsili priamo či nepriamo viac kritických postojov, z ktorých boli niektoré, najmä zo strany fyzikov, oprávnené – a v ďalšom sme takéto podnety využili na zmenu paradigmy teoretických východísk – ale bolo dosť aj takých kritických vyjadrení, ktoré sa ukázali ako produkt nedostatočných vedomostí o problematike a to jednako, či boli z pozícií materialistickej vedy a redukcionistickej medicíny alebo zo strany rozličných ideologických zoskupení.

Považujem preto za vhodné vo forme kritických poznámok a odpovedí na ne predísť zbytočným nedorozumeniam, ktoré vlastne už v rôznych situáciách odzneli a bolo by nevhodné aby sa znova a znova pre nedostatok informácií opakovali.

Kritika (K): Celá teória je vyšpekulovaná a nemá oporu v súčasnej fyzike.

Antikritika (AK): I keď pri postupnom vytváraní teoretického zovšeobecnenia javov, ktoré sú v praxi dávno známe, ale ich interpretácia osciluje medzi fantáziou a popieraním, sú nutné i niektoré myšlienkové experimenty, nejde o špekulácie, ale tvorivé racionálne postupy. Fyzika sa rýchlo vyvíja a prichádza stále s novými poznatkami, ktoré mnohé predchádzajúce koncepcie dopĺňajú alebo dokonca vyvracajú. Hovoriť o súčasnej fyzike pri takej jej dynamike je nepresné. Mnohé naše hypotézy (zdôrazňujem, že nikdy nešlo o tvrdenia na úrovni fyzikálnych faktov) však veľmi dobre zapadajú do niektorých nových poznatkov kvantovej fyziky. Posúdenie je však vecou fyziky, čo je v budúcnosti možné. Je však možné i to, že budúce poznanie skoriguje súčasné naše hypotézy i fyzikálne poznatky. Korektné je však to, že ani fyzika (napriek želaniam niektorých redukcionistických fyzikov) neostáva stáť na doteraz získaných poznatkoch a ani psychotronika ako teoretický odbor sa nedogmatizuje na doteraz spoznaných poznatkoch. Tie vychádzajú z faktov, ktorými bohato oplýva energoinformačná medicína a tie fakty je nutné vysvetliť.

K: Z hľadiska medicíny všetky alternatívne metódy odporujú modernému princípu medicíny založenej na dôkazoch a nemajú v serióznej praxi lekárov miesto.

AK: Takéto rigorózne tvrdenie býva časté a preto je potrebné odpovedať postupne na jeho všetky prvky. Pojem alternatívnej medicíny či alternatívnych metód vznikol neznámo na čí podnet, proste je nejaké roky tu. Možno prvý používateľ to bral doslovne a predpokladal, že nejaké ním vyvinuté metódy sú alternatívou – teda buď bežná medicína alebo jeho postupy, žiadna spolupráca – a teda niečím iným, podobne ako sa teraz používa pojem alternatívne zdroje energie. Mnohé postupy, zahrnuté do strešného názvu naturálnej medicíny podľa slovenského konceptu, vrátane energoinformačnej medicíny, nemôžu a nemienia byť nejakou alternatívou. Jednak plne rešpektujú všetky princípy a výsledky bežnej akademickej medicíny, jednak svoje postupy používajú tam, kde bežná medicína nemá úspechy, kde nedokáže pre špecificitu svojich metodík zachytiť diagnosticky tie fakty, ktoré v podstate znemožňujú efekt liečby bežnými postupmi alebo tieto postupy bežnej medicíny majú také riziko nežiadúcich účinkov, že je nutné použiť postupy bez takého rizika a s rovnakým potenciálnym efektom. Konkrétne problematika EIS v prezentovaných širokých súvislostiach je pripravená na plnú integráciu do jedinej medicíny nie ako alternatíva, ale ako jej súčasť, čo už niektorí lekári bez zbytočnej publicity aj v praxi aplikujú pre dobro pacientov. Idea medicíny založenej na dôkazoch (z USA ako evidence based medicine) vychádzala z nutnosti odborne podloženého preverovania účinnosti a bezpečnosti liekov, chrlených mnohými farmaceutickými firmami a nevhodne skúšaných a prezentovaných. Preto sa kladie dôraz na dvojité slepé placebom kontrolované skúšanie, rozsiahle metaanalýzy a široké štatistické vyhodnotenia. Zakrátko po rozbehnutí takých projektov sa však ozvali i kritici jednak preto, že tak sa nedajú vyhodnocovať mnohé iné liečebné postupy, kde nie je možné použiť placebo ani dvojité slepé postupy, napríklad psychoterapia, chirurgické zákroky alebo i energoinformačné zákroky, jednak preto, že tie novouznávané prístupy neberú vôbec do úvahy východziu individuálnu situáciu osobnosti a anamnézy pacienta a tak súbory pacientov sú celkom nesúrodé a preto aj celkové výsledky vlastne nedostatočne podložené. Energoinformačná medicína, zhodne ako spomenuté iné liečebné postupy, celkom logicky nemôže byť preverovaná dvojitými slepými skúškami ani z hľadiska metodiky ani etiky, je však preverovaná stále praktickými skúškami. Lekári, ktorí sa zúčastnili kurzov a seminárov o tejto tematike, i keď sa tam niektorí prihlásili len zo zvedavosti, po absolvovaní pochopili súvislosti, viacerí si to začali prakticky skúšať a niektorí tieto postupy vintegrovali do svojej praxe v rôznych odboroch klinickej medicíny. Tí, čo sa ešte neodvážili sami prakticky niečo v tom robiť, osvojili si aspoň diagnostiku a zistené prípady posúvajú kolegom, ktorí praktizujú i liečebné postupy. Výsledky utvrdzujú všetkých v potrebe pokračovať. Správy o tom sa medzi lekármi šíria a školiace akcie majú stále dosť záujemcov, i keď je školenie relatívne dlhodobé a namáhavé pre nutnosť naladiť sa na iný spôsob medicínskeho myslenia. Slovensko a cez nás i Česko majú tak podľa vyjadrenia odborníkov z EU prvenstvo v obohatení medicíny o ďalší potrebný rozmer. Kritika je asi založená na báze psychologických zábran prijatia niečoho, čo nezodpovedá hrubo materialistickým tradíciám starej západnej medicíny a novším transatlantickým redukcionistickým snahám trhovo poňatého zdravotníctva. Možná redukcia objemu používaných liekov ako dôsledok rozšírenia energoinformačnej medicíny môže tiež byť dostatočným motívom na snahu o jej znemožnenie. V zásade však pri všetkých konkrétnych prejavoch kritiky zo strany predstaviteľov medicíny sa ukázalo, že nemali osobne dostatočné vedomosti o problematike a vychádzali len z podkladov médií, čo naozaj býva neraz na úrovni, ktorá neodbornosťou vyjadrovania a často nezmyselnými tvrdeniami takú kritiku musí vyvolať. Niektorí serióznejší kritici po oboznámení sa so skutočne odborne podanými informáciami o problematike svoje kritické vyjadrenia korigovali.

AK: Ak pacient vie, že je liečený akokoľvek, dokonca nielen keď tú liečbu chce a jej alebo lekárovi verí, ale aj keď ostáva pasívny alebo vyjadruje svoje pochybnosti o výsledku, podlieha autosugescii v určitej variabilnej miere. Týka sa to i takých postupov ako sú operácie, ktoré sa po rozrezaní kože nakoniec nemohli realizovať, ale pacient sa zlepšil tak ako by bola operácia úspešne prebehla. Je teda logické, že i postupy energoinformačnej medicíny majú vlastnosť podnietiť autosugesciu. V prípadoch, kedy pacient vie kedy sa dištančný výkon robí a hneď potom pocíti subjektívnu úľavu, hodnotíme situáciu ako čistú autosugesciu, pretože skutočný efekt sa dostaví až po dlhšom čase, potrebnom na zmeny v tele po úpravnom zásahu cez EIS a EIP alebo cez program v informačnom subsystéme. Efekty u detí v ranom veku, u ľudí v bezvedomí a efekty veterinárov u zvierat však vyvracajú absolutizáciu autosugescie ako jediného účinného faktora a stavajú objektívne efekty energoinformačnej liečby na úroveň akejkoľvek inej liečby. Ako objektivizačné fakty máme i materiálne nálezy pri lokalizácii porobení, pozitívne historické fakty pri vonkajších vplyvoch spustených v dávnejšej minulosti a objektívne fenomény vyskytujúce sa často pri likvidácii materiálnych zdrojov nepriaznivých vplyvov.

AK: Iste, aj takých ľudí, ktorí sa nechávajú titulovať psychotronikmi alebo liečiteľmi, v skutočnosti buď svoje aké-také vedomosti zneužívajú alebo sú to šarlatáni, je dosť a vyjadrenie kritiky je pravdivé. Nemožno to však tvrdiť o všetkých a už vonkoncom nie o lekároch, ktorí využívajú všetky svoje vedomosti a možnosti na pomoc pacientom i postupmi, ktoré sa na fakulte neučili. Na zisk sa dá zneužiť všetko možné, pre príklady dnes nie je treba ísť ďaleko. Ak sa tak deje na úkor zdravia či dokonca života trpiacich je to treba odsúdiť a potrestať, nemožno to však podľa správania jednotlivcov prenášať na všetkých a na celý jeden široký odbor.

K: Akákoľvek činnosť v tejto oblasti poškodzuje dušu pacienta a bráni jej spaseniu.

AK: Energoinformačná medicína ako i celá naturálna medicína zhodne s bežnou medicínou zasahujú do hmotne-energo-informačných dejov v organizme a nijako nezasahujú a ani svojimi postupmi nemôžu zasahovať do duchovna. I z teologického pohľadu duchovnú podstatu človeka nemožno ovplyvniť hmotnými prostriedkami. Za svoju duchovnú budúcnosť je zodpovedný každý človek a svoju slobodnú vôľu môže uplatniť pre ten účel len na duchovnej rovine, teda rozhodnúť sa pozitívne alebo negatívne. Našťastie niet v ľudskej moci toto u iného človeka zvrátiť. Ak sa dá človek nahovoriť na zlú cestu, je to jeho rozhodnutie a prípadný pôvodca z duchovna na to predsa nepotrebuje žiadne hmotno-energetické prostriedky. Takýto názor vlastne stavia hmotu nad ducha a je teda materialistickým postojom.

AK: Pod označením okultizmus sa rozumelo a rozumie všeličo, závisí to od uhla pohľadu. V princípe tam patria všetky praktiky, ktoré majú za účel získať nejaké výhody, ktoré by človek nezískal normálnym úsilím a poctivým snažením. Možno to považovať za zneužívanie možností využívania prírody a schopností človeka na nevhodné získavanie niečoho, čo si nezaslúžil ani na svetskej ani na duchovnej rovine. Kto si však prečítal túto knihu nemôže nevidieť, že je o niečom celkom inom a že nemá žiadne súvislosti s okultizmom, ezoterikou atď. Producenti takých kritických postojov sa však nezvyknú pridržiavať odporučení náboženstva, filozofie a zdravého úsudku: Najprv poznaj, potom pochop a až potom súď, ak máš právo súdiť.

Máme na skladě i předchozí titul dr. Rosinského - BIOTERAPIA - jakož i další tituly tematicky blízké

Jan Johann Jaroslav Miška

Zapomínání prasíly	9
Kosmické vejce a Velký třesk, báje a symboly prasíly, nevědoucí věda versus prasíla

Zapomenutá prasíla přírody	45
Viditelné a záhadné projevy prasíly, brány a kameny prasíly, skalní svatyně a maskované skaliště, nacističtí mágové a energie svastiky

Bezradní krotitelé duchů a strašidelná místa	97
Řádění poltergeistů, prokleté domy a zázračná místa, pražská mumie Elekta se představuje

Měsíční bohyně, hadi a draci	107
Bezhlavá pohanská bohyně s Měsícem, měsíční bohyně s hady a draky, měsíční srpek s lidskou tváří, zkřížený stříbrný a zlatý klíč, tajemství stavebních hutí a malířských a sochařských cechů

Černé bohyně a dračí sluj	145
Báje a pověsti, zázračná působení černých bohyň a madon, loretánské stavby a dvouhlavé bohyně, výroba čarodějnic, Svaté schody, poustevník a dračí sluj.

Tři mágové	185
Tajemství dvou císařů − Fridricha II. a Karla IV. − a hraběte Šporka

14. máje Léta Páně 1316	203
aneb výpověď o mimořádně vzdělaném a vnímavém jedinci

Dvě tajná poselství dvojí koruny	217
Tajemství prasíly důrazně připomínají jak císař a jeho syn, tak také o několik století později zednářský architekt a stavitel

Pokus o stručný úvod do historie Dračího řádu	233