ISBN 80-88969-24-7

vizaná kniha, 221 strán, slovenské vydanie

Copyright  ©  Ing. Marián Lichner CSc., 2005

Jazyková úprava:  PhDr. Nora  Bujnová CSc.

Grafická úprava / zodpovedný redaktor: F. R. Hrabal

v y š l o   vo  vydavateľstve

CAD PRESS

Luda Zúbka 23

P.P. 5 / Pošta 42

BRATISLAVA IV

SR  844 05

cad@atlas.cz * cad@atlas.sk

tel: (2) 6436 9928 / 00421 903 159 404

Kniha uvádza novopoznané súvislosti procesu existencie. Vychádza z poznatkov prírodných vied s poukázaním na štvorrozmerný charakter skutočnosti a dôsledky, ktoré toto poznanie prináša pre človeka. Poukazuje na logické dôkazy existencie štyroch rozmerov skutočnosti a príčiny jednosmernosti plynutia času. Značná časť textov je venovaná logickým dôkazom autonómnosti fenoménu vedomia a jeho úlohe vo vývoji živých organizmov.  Zdôvodňuje význam empirického, rozumového a intuitívneho poznania pre pochopenie procesu existencie. Analyzuje prínos prírodných a spoločenských vied a významných svetových náboženstiev k pochopeniu zmyslu života človeka a príčinných súvislostí tvorby osudu. Kniha opisuje proces existencie ako systém založený na duálnom princípe, na vzťahu možnosti a skutočnosti, v ktorom riadiacimi silami sú dva neoddeliteľne spojené univerzálne princípy: princíp príčiny a účinku a princíp rovnováhy.

Prišiel ku mne Boh a povedal mi:

   Napíš o mne knihu

a ja ti ukážem svoju tvár.

M. L.

Marián Lichner

E X I S T E N C I A

Filozofické, prírodovedecké, psychologické

a  parapsychologické  súvislosti  existencie

Ing. Marián Lichner, CSc.

(14.10.1949 - 5.9. 2007)

* * *

„... a človek neuvidí moju tvár,

Boh

Túto knihu som napísal na obhajobu Boha, ktorý mi ukázal svoju tvár. Nie však na obhajobu bytosti,  ktorej ľudia prisudzujú  svoje zlé ľudské vlastnosti, ktorá ľudí skúša a zasahuje v zlosti a v hneve do ich osudov. Nie na obhajobu bytosti, ktorou ľudí strašia v kostolných laviciach a deti na hodinách náboženstva, ktorej sa ľudia boja a v ktorú, z obavy a strachu pred trestom, slepo veria. Viera založená na strachu je príčinou mnohých sklamaní z Boha, pretože ľudia vo svojej slepej viere očakávajú od Boha všemohúcnosť a nespravodlivosť, žiadajú aby ich zvýhodňoval, aby im odpúšťal hriechy a morálne priestupky, ktorých sa vedome dopustili, aby konal v ich prospech podľa nejakých iných pravidiel a zásad, ako je organizované univerzálne vesmírne dianie a ako prebieha všeobecný proces existencie. Ľudia sa zbavujú vlastnej zodpovednosti a robia Boha zodpovedného za svoje šťastie i nešťastie a sú presvedčení, že Boh ich neprestajne pozoruje, odmeňuje a trestá za ich dobré a zlé skutky.

Všetko vesmírne dianie, vznik života a nakoniec i život človeka poukazujú na existenciu univerzálneho, vesmírneho, či kozmického vedomia, ktoré ľudia nazvali Bohom. Útržky ľudského poznania vždy smerovali k presvedčeniu, že svet je riadený tajomnými, neznámymi silami, ktorým ľudia dávali rôzne mená, až nakoniec spájanie týchto zlomkov poznania vyústilo vo vieru, že všetko je riadené iba jednou, jedinou silou, ktorú ľudia nazvali Bohom. Rast poznania tak ovplyvnil prechod ľudstva od polyteizmu k monoteizmu, od viery v rôzne božstvá, duchov a bôžikov k viere v jediného všemohúceho Boha.

Zmyslom tejto knihy je poukázať na fakt, že celý proces existencie je riadený podľa niekoľkých málo jednotných, nemenných, univerzálnych pravidiel, z ktorých ani Boh nedáva výnimky. Rôznosť osudov ľudí a javy s nepoznanou príčinou vytvorili vo vedomí ľudí predstavu Boha, ktorý je všemocný a svojvoľný, ktorý odmeňuje a trestá podľa toho, či sa mu človek zapáči, alebo nie. Pravda je však niekde inde. Celý proces existencie, vrátane života človeka, je založený na pevných pravidlách, na kauzálnych vzťahoch, na vzťahu príčiny a účinku. Iba naše obmedzené poznanie príčin jednotlivých javov vytvára predstavu vonkajších zásahov do pozemského a vesmírneho diania. Táto predstava je falošná a je založená na našom nedostatočnom poznaní. Sila zázraku nie je založená na jeho absolútnej výnimočnosti z hľadiska pôsobenia neznámych síl a neznámych pravidiel, ale je daná nedostatočným poznaním a neopakovateľnosťou podmienok, v ktorých sa zázrak udial. Z tohto dôvodu univerzálne kozmické vedomie nie je celkom dobre možné stotožniť s náboženskou predstavou o Bohu. Pre potreby tejto knihy sme univerzálne vesmírne vedomie, na existenciu ktorého analýza procesu existencie poukazuje, nazvali jednoducho Vedomím.

Priorita zmyslového vnímania času a priestoru v ľudskom vedomí vybudovala súčasnú predstavu štvorrozmerného časopriestoru, na skúmanie ktorého sa orientuje súčasná veda. Nesporné úspechy prírodných vied opakovane potvrdzujú v našom vedomí správnosť tejto predstavy. Dnes už žiadny seriózny vedec nespochybňuje základy, na ktorých sú vedecké teórie postavené. Je však naša predstava o skutočnosti naozaj objektívne správna a nespochybniteľná? Možno vôbec časopriestor stotožniť so skutočnosťou? Je možné pozorovať a spoznávať skutočnosť aj na inom ako časopriestorovom teoretickom základe? Určite áno. Stačil by k tomu nezávislý pozorovateľ vybavený výkonnými zmyslami a rozumom, ktorý by bol schopný prekonať vesmírne hranice a pozorovať vesmírne dianie z bodu umiestneného mimo vesmíru. Tento pozorovateľ vďaka tomu, že by nebol súčasťou časopriestoru, by sa pri pohľade na náš vesmír prekvapil, pretože jeho pohľad na vesmírne dianie by nezodpovedal pohľadu a skúsenostiam, ktoré mal vo vnútrovesmírnych podmienkach. Podstata jeho prekvapenia by bola v uvedomení si faktu, že postavenie pozorovateľa, ktorý je súčasťou pozorovanej skutočnosti, významne deformuje pozorovaný stav reality. Súčasne však treba povedať, že tento pohľad nezainteresovaného pozorovateľa by bol pohľad objektívny, ktorý zodpovedá obrazu toho, čo nazývame skutočnosťou.

1. Filozofické základy existencie

Výsledky prírodných vied krok po kroku prinášajú poznanie o jednote procesu existencie. Všetky fenomény majú rovnakú podstatu, sú výsledkom pôsobenia niekoľkých málo univerzálnych princípov, na ktoré je možné každý fenomén zredukovať. Rozmanitosť foriem a podôb existencie zahmlieva skutočnú podstatu tohto procesu, avšak pri hĺbkovej analýze akokoľvek rozdielnych fenoménov sa vždy dopracujeme k rovnakým výsledkom, ktoré tvoria univerzálnu podstatu každého existujúceho javu.

Život človeka je mnohokrát zložitý v detailoch, ale vždy je jednoduchý v princípoch, na základe ktorých boli tieto detaily vytvorené. Identifikovaním univerzálnych princípov existencie a ich oddelením od skupiny špecifických pravidiel sa celá problematika skúmania tohto procesu dostáva do nového svetla.

Začiatok existencie možno hľadať v zrode duálneho systému, v zrode prvého protirečenia – skutočnosti a možnosti, ktorých presadzovanie v procese existencie sa uskutočňuje ich vzájomným vzťahom na princípe akcie a reakcie. Výsledkom tohto procesu je kvantitatívny jednosmerný rast skutočnosti založený na jednosmerne determinovanom vzťahu príčiny a účinku.

Jednoduché pravdy sa prijímajú ťažko a neochotne. Pri obrovskej zložitosti diania vo svete, aj po prečítaní tejto knihy, len málokto bude chcieť zmeniť svoj vzťah k realite a uverí faktu, že základom akéhokoľvek konania ľudí a ich osudov sú ich všedné pocity. Na základe pocitov sa rodia potreby a to, čo vnímame ako konanie ľudí, je vlastne cieľavedomá činnosť egoisticky zameraná na uspokojovanie vlastných potrieb. Keby sa po uspokojení potreby nedostavil pocit spokojnosti alebo šťastia, vedomie človeka by nekonalo. Celý život človeka je možné zredukovať na snahu vedomia dosiahnuť pocit šťastia a spokojnosti. Dosahovanie tohto pocitu u jednotlivca je rozhodujúce pre spoločenské dianie na svete. Túžba po pocite šťastia a spokojnosti jednotlivca je rozhodujúcou silou svetového diania. Skutočnosť, že svetové dianie je neprehľadné, mimoriadne zložité a prebieha na mnohých úrovniach, zakrýva veľmi jednoduchý fakt, že pocit šťastia a spokojnosti potrebujú dosahovať i vysokopostavení politici, u ktorých prostredie, rozsah moci a dostupné prostriedky sa podieľajú na generovaní potrieb, uspokojením ktorých politici dosahujú pocit spokojnosti a šťastia. Svetové dianie by zastalo, keby neexistovali potreby odstrániť pocit nespokojnosti a nahradiť ho pocitom spokojnosti a šťastia. Tak sa rodia veľké svetové udalosti. Zložitá je sieť medziľudských vzťahov, ale veľmi jednoduchý je mechanizmus, na základe ktorého tieto vzťahy vznikajú a ako pôsobia. Hĺbková analýza pocitov a potrieb ľudí jednoznačne ukazuje na príčinu, prečo ženy zohrávali vo vývoji sveta mnohokrát rozhodujúcu úlohu, prečo za mnohými rozhodnutiami mužov, ktoré dramaticky menili dejiny sveta, bol subjektívny názor ženy. Mechanizmus vzniku pocitov, vzniku potrieb a ich uspokojovania je tým nenápadným strojom, ktorý hýbe svetom, vťahuje ľudí do vojen a najrôznejších konfliktov, ktorý zakladá a mení osudy ľudí. V konečnom dôsledku každý z nás, bez ohľadu na to, či podstatu tohto mechanizmu pozná, alebo nie, je jeho súčasťou.

Ideovým základom tejto knihy je predpoklad, že to, čo je skutočné, musí byť aj možné. Každá možnosť je potenciálnou skutočnosťou a každá skutočnosť má svoj pôvod v možnosti. Znamená to, že aj proces existencie, skúmaním ktorého sa chceme v tejto knihe zaoberať, má dve základné polohy a treba ho skúmať nielen z hľadiska skutočnosti, ale i z hľadiska možnosti. Súčasná veda ako exkluzívny nositeľ nového poznania sa zaoberá v rozhodujúcej miere skúmaním hmotnej skutočnosti a jej súvislosťami. Takto postavenému predmetu vedy a tomuto prístupu zodpovedá i úroveň, obsah a kvalita poznania. Objektívne poznanie však nie je možné získať bez analýzy možnosti, ktorá je minimálne taká významná pre spoznávanie procesu existencie ako skutočnosť. Možnosť je prvkom poznania, je informáciou nielen o skutočnosti, ale i o procese existencie ako celku. Takto postavený problém nutne vedie k zamysleniu sa nad tým, čo je to skutočnosť a čo je to možnosť? 0dkiaľ pochádza skutočnosť a čo je zdrojom možností, odkiaľ sa možnosti berú a podľa akých a kým určených pravidiel sa premieňajú na skutočnosť. Základom ľudského poznania je nepopierateľne empirické poznanie, základom ktorého je našich päť zmyslov – zrak, sluch, čuch, chuť a hmat. Mimoriadne dôležitým doplnkom empirického poznania je rozumové poznanie založené na pamäti, abstraktných predstavách a logike myslenia. Práve rozumové poznanie má osobitný význam a je mimoriadne účinné pri spoznávaní a uvedomovaní si možností.

Popredný svetový fyzik Albert Michelson a prvý americký nositeľ Nobelovej ceny v roku 1894 verejne vyslovil svoj názor na vývoj poznania slovami: “Dôležitejšie prírodné zákony a fakty boli už vo fyzike všetky objavené a sú tak pevne potvrdené, že možnosť, aby niekedy mohli byť nahradené inými – ako dôsledky nových objavov – je veľmi vzdialená.”

Podľa Michelsonových predstáv, poznanie z konca 19. storočia veda bude môcť už iba spresňovať v dôsledku lepšieho a výkonnejšieho prístrojového vybavenia,  ale k zásadným objavom vo fyzike už nemôže prísť, pretože všetko je už objavené. Ako je známe, netrvalo ani dvadsať rokov, aby sa Michelson ešte za života presvedčil o svojom omyle a prečítal si Einsteinovu špeciálnu teóriu relativity. Einsteinov objav otvoril pre fyzikov celkom nový svet, skúmanie ktorého si vyžiadalo vytvorenie samostatného vedeckého odboru. O relatívnej konečnosti poznania bol presvedčený i ďalší nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Max Born, keď priamo na univerzitnej pôde vyslovil vetu: „Fyzika, ako ju poznáme, bude v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov dokončená.“

Uplatňovaním súčasnej metodológie v skúmaní hmoty skončila teoretická fyzika v stave neurčitosti, ktorý neguje princíp kauzality. Prekvapujúco podporná je reakcia teoretických fyzikov na Heisenbergerov objav princípu neurčitosti, ktorý otvoril priestor náhode vo vývoji vesmíru, a tým i snahe potvrdiť úlohu náhody v tvorbe skutočnosti. Teoretickí fyzici princíp neurčitosti prijali ako matematicky dokázaný fakt, pričom sa nedostatočne zamýšľali nad tým, či je aj interpretácia matematicky správneho výsledku vecne správna a či zo správneho výpočtu nie sú vyvodené chybné závery. Či definovanie princípu neurčitosti nie je iba definovanie vyčerpania obmedzených pozorovacích možností človeka, teda či nevychádza zo subjektívneho základu.

Heisenbergerov princíp neurčitosti treba chápať nie ako koniec determinizmu a popretie kauzality, ale ako nepoznateľnosť podstaty sveta fyzikálnymi metódami, ako nemožnosť experimentálne potvrdzovať teórie. Alebo tiež tak, že za hranicou skutočnosti je poznateľná možnosť. Uplatnením možnosti pozorovania sa však stráca energetický náboj možnosti, možnosť sa premení na skutočnosť, v dôsledku čoho sa pozorovaná skutočnosť zmení.

Albert Einstein, Max Planck i Dávid Bohm boli presvedčení, že Heisenbergerov princíp neurčitosti je iba odrazom súčasnej ľudskej nevedomosti a našej neschopnosti nenarušiť pozorovaný systém našimi pozorovacími prostriedkami a metódami. Kresťanský astronóm Hugh Ross o tomto probléme píše: “Heisenbergerov princíp neurčitosti nevyvracia princíp príčinnosti, znamená len, že príčinnosť je skrytá pred ľudským skúmaním.” Niels Bohr princíp neurčitosti nevnímal ako stav našej dočasnej nevedomosti, ale ako zásadné a nevyhnutné obmedzenie ľudského poznávania.

Zdá sa, že podstata nesprávnej interpretácie je obsiahnutá v chybnom predpoklade, že existujú akési elementárne, ďalej nedeliteľné hmotné častice. Akákoľvek elementárna hmotná častica je trojrozmerná. Trojrozmernosť v našom ponímaní je neoddeliteľnou charakteristikou hmoty. V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že hmota je v podstate hra energie na dvojrozmernom ihrisku, a preto i priestor nie je ničím iným, ako výsledkom interakcií kvánt energie. Každá „elementárna“ častica hmoty vôbec nie je elementárna, ale je výsledkom zložitých interakcií kvánt energie, pričom každá jedna interakcia je elementárnou dvojrozmernou zmenou na kauzálnom základe. Každá premena možnosti na skutočnosť si vyžaduje zmenu minimálne v jednom rozmere skutočnosti, ku ktorej možno priradiť i elementárnu zmenu kvanta energie, ktoré sa podieľa na tvorbe hmoty a priestoru a ktoré sa musí prejaviť ako zmena minimálne v jednom rozmere štvorrozmernej skutočnosti. Táto zmena sa prejavuje ako zmena silového pôsobenia v štvrtom rozmere, ktorý s veľkým zjednodušením si môžeme predstaviť ako neviditeľný čas. Jednosmernosť času alebo štvrtého rozmeru skutočnosti spôsobuje to, že priestor nemôže byť záporný. Trojrozmerný, nami vnímaný priestor, môže v určitých rozmeroch dosiahnuť nulu, to znamená, že sa môže zmeniť na dvojrozmerný alebo jednorozmerný, ale to, čo existuje, sa v priestorových súradniciach nemôže dostať do mínusových čísel.

Každá premena možnosti na skutočnosť vo svojej elementárnej podstate „spotrebováva“ štvrtý rozmer, čo z hľadiska našej predstavivosti znamená, že na každú elementárnu zmenu je potrebný určitý, ďalej nedeliteľný čas. Max Planck ako elementárny, ďalej nedeliteľný čas vypočítal časový úsek trvajúci 10^-43 sekundy. Vzhľadom na to, že pre svoj výpočet potreboval existenciu hmotných štruktúr, je potrebné zapochybovať i o tomto údaji. Elementárny čas alebo elementárna vzdialenosť vo štvrtom rozmere nemôže byť závislá od hmotných štruktúrach, ktoré sú výsledkom interakcií energetických kvánt. Dnes nevieme koľko energetických interakcií sa musí uskutočniť, aby mohol vzniknúť elektrón alebo atómové jadro. Určite to však musí byť viac ako jedna interakcia, čo znamená, že i elementárny čas alebo elementárna vzdialenosť v štvrtom rozmere musí byť menšia ako Planckov čas. Práve z tohto dôvodu nemožno experimenty, ktoré „dokazujú“ pôsobenie princípu neurčitosti pri tvorbe hmotných štruktúr, prijať ako objektívne. Akákoľvek elementárna častica, ktorá sa pri týchto pokusoch používa, je výsledkom ukončených alebo neukončených mnohých miliárd interakcií, prebiehajúcich na kauzálnom princípe. Znamená to, že neurčitosť do teoretickej fyziky vnášajú práve nepoznané interakcie energetických kvánt a ich zmeny v štvorrozmernom priestore. Matematicky dokázaný Heisenbergerov princíp neurčitosti preto netreba odmietnuť, ale je ho potrebné inak interpretovať. Nie tak, že deje v mikrosvete sú náhodilé, ale tak, že „elementárne“ častice hmoty nie sú elementárne, ale sú zložitou, dynamickou interakciou energetických kvánt, pričom obmedzené prostriedky nášho pozorovania nedokážu exaktne spoznať podstatu energetických interakcií. Znamená to, že zákona kauzality sa netreba vzdávať, ale práve naopak, treba ho prijať ako univerzálne platný zákon, podľa ktorého sa na tvorbe skutočnosti objektívne podieľa príčina a účinok, nie náhoda. Náhoda má svoje miesto iba tam, kde je nedostatočné poznanie. Pri raste informácií vplyv náhody klesá a pri dostatku informácií náhoda ako bezpríčinný jav stráca svoje existenčné opodstatnenie. To, čo sa nám pri našom poznaní javí ako chaos, je v podstate nepochopený poriadok a vnímaná neurčitosť je nepochopenou určitosťou. Dôvodom chaosu a neurčitosti sú neznáme príčiny známych účinkov.

Vynikajúci americký teoretický fyzik Richard P. Faynman považoval determinizmus v kvantovej fyzike za prekonaný na rozdiel od Alberta Einsteina, ktorý neveril v uplatňovanie náhodilých javov vo fyzike. Einstein bol presvedčený, že uplatňovanie pravdepodobnosti v jadrovej fyzike súvisí s existenciou skrytých premenných. Za príčinu nemožnosti predpovedať určité javy vo fyzike označoval neznalosť podrobných informácií o skúmanom jave. Podporoval názor, že existencia vedy je podmienená tým, aby rovnaké podmienky determinovali rovnaké výsledky. Súčasná teoretická fyzika dáva za pravdu skôr Faynmanovi, ktorý bol presvedčený, že pre existenciu vedy je dôležité, aby vedci nepodľahli svojim predstavám o tom, že príroda musí spĺňať nejakú konkrétnu podmienku tak, ako si to predstavoval napr. Albert Einstein.

Možnosti však nie sú závislé od rozumového poznania, nie sú jeho produktom a pôsobia nezávisle od nášho vedomia, nie sú teda výsledkom nášho myslenia. O tom, že pôsobia v reálnom svete, je možné predložiť nekonečne mnoho dôkazov. Každý človek aj pri jednoduchom zamyslení sa nad touto témou môže potvrdiť, že voľba a rozhodovanie sa o spôsobe riešenia problémov nie je vlastne nič iné ako voľba z možností, ktoré si na základe nášho poznania uvedomujeme. Obmedzenosť nášho poznania však veľmi zužuje náš výber. Veľakrát sa stretávame s výrokmi typu, že niekto nevyužil, alebo prepásol svoju šancu. Tieto výroky svojím obsahom hovoria o tom, že na skutočnosť nebola premenená najlepšia všeobecne známa možnosť, ale skutočnosťou sa stala menejhodnotná alebo menej výhodná možnosť. Tu sa treba zamyslieť nad tým, prečo človek nevyužíva počas svojho nie príliš dlhého života tie najlepšie možnosti. Veľmi vážnou gnozeologickou otázkou je, odkiaľ sa možnosti, ktoré denne využívame, berú a kto nám ich ponúka. Nie je ťažké pochopiť a dokázať, že možnosti tvoria obsah nášho vedomia, sú súčasťou nášho poznania, ale nie sú produktom nášho myslenia a pôsobia nezávisle od nášho vedomia. Od vedomia je závislé iba poznanie a výber možností, ktoré chceme premeniť na skutočnosť. Hlavnú úlohu vo výbere možností má naše poznanie korigované našimi citmi a vlastnosťami. To je dôvodom, prečo sa vždy nerozhodneme pre najlepšiu možnosť, ktorá objektívne existuje a je v objektívnej ponuke prostredia, ale vzhľadom na naše poznanie, vplyv citov a vlastností existujúca najlepšia možnosť nie je premenená na skutočnosť. Možnosť je vlastne informácia, jej poznanie sa veľmi významnou mierou podieľa na procese rozhodovania pri výbere z ponuky možností, ktoré sú objektívne k dispozícii pre ich premenu na skutočnosť. Základnou charakteristikou možnosti je, že obsahuje v sebe potenciál skutočnosti a je premeniteľná na skutočnosť. Významným znakom skutočnosti je jej pôvod v možnosti. Všetko to, čo vidíme okolo seba, je skutočnosťou. Táto skutočnosť má však svoj pôvod v možnosti, ktorá vzhľadom na podmienky sa zmenila z možnosti na skutočnosť.

Základom vzniku skutočnosti je uplatnenie duálneho princípu v premene možnosti. Možnosť má dva stavy, áno, alebo nie. Možnosť sa buď premení na skutočnosť, alebo sa nepremení a zostane možnosťou. Ak sa možnosť premení na skutočnosť, tak to môže byť podľa nášho poznania len na kauzálnom princípe, to znamená, že možnosť sa môže premeniť na skutočnosť iba v jednom determinovanom smere (v štvrtom rozmere, alebo čase) a v jednom “voľnom” smere. Determinovaný smer určuje kvantitatívnu stránku skutočnosti a „voľný“ smer určuje jej kvalitatívnu stránku. Determinovaný smer pohybu medzi možnosťou a skutočnosťou je základom matematiky a súvzťažnosť determinovaného a „voľného“ smeru sú základom fyziky. “Voľný” smer však nemožno vnímať ako smer nezávislý od príčiny. Každá zmena skutočnosti vo “voľnom” smere je výsledkom kauzálneho pôsobenia. Práve nekonečne veľa možností smerového účinku príčiny je podstatou rozmanitosti kvality a vybudovania trojrozmerného priestoru, tak ako ho vnímame našimi zmyslami. Každý smerový účinok príčiny môže byť od určitého bodu zaznamenaný buď hore, alebo dole, vpravo, alebo vľavo, vpredu, alebo vzadu. Táto koncepcia trojrozmerného priestoru je iba naším vnímaním skutočnosti, vnímaním skutočnosti z pohľadu človeka. V podstate i priestor je založený na duálnom princípe. Ak sa pozeráme na určitý bod a odmyslíme si našu úlohu pozorovateľa, zistíme, že hore, vpravo a vpredu sú bez účasti pozorovateľa nerozlíšiteľné. Podstatou smeru je to, že ku každému smeru existuje protismer, jednoducho duálnosť systému nepozná vpravo, vpredu a hore, ale iba tam a opačne. Hore – dolu, vpravo – vľavo, vpredu – vzadu, alebo rôzne kombinácie týchto smerov sú vždy jednotou vyjadrenia duálnej podstaty smeru. Ak uvažujeme na elementárnej úrovni o kvante štvrtého rozmeru (kvante času), potom medzi príčinou a účinkom musí existovať elementárna vzdialenosť v štvrtom rozmere vo vzťahu k elementárnej vzdialenosti v niektorom z troch priestorových rozmerov, ktoré síce vyjadrujú šesť základných možností, ale nekonečné množstvo kombinácií, charakteristických pre fenomén kvality. Je to dôsledok premeny možnosti na skutočnosť, dôsledok kauzálnej reakcie a závislosti vzťahu medzi príčinou a účinkom. V takomto ponímaní podstaty kauzality je trojrozmerný priestor konštrukciou dvojrozmerných kauzálnych vzťahov. Dvojrozmerné silové pôsobenie na elementárnej úrovni skutočnosti umožnilo vznik fenoménov polohy a hybnosti, ktoré sú základom fyzikálneho chápania štvorrozmerného časopriestoru alebo štvorrozmernej skutočnosti na makroúrovni. Z tohto dôvodu sa zdá, že elementárne fyzikálne závislosti nemožno skúmať na úrovni elementárnych častíc hmoty, pretože akákoľvek trojrozmerná hmota i tá “elementárna” je výsledkom zložitých energetických interakcií medzi možnosťou a skutočnosťou, ktorej “elementárna” podoba spotrebovala pre svoj vznik mnoho miliárd kvánt štvrtého rozmeru a má vždy duálny základ. Energia je pôsobením možnosti na skutočnosť, sila je konkretizáciou energie pôsobiacej medzi dvomi skutočnosťami. V konečnom dôsledku všetko možno zredukovať na energiu – na pôsobenie možnosti. Premena možnosti na skutočnosť je v podstate vznik rozmeru premenou energie na hmotu, alebo ohraničením určitej skupiny možností – vznik vedomia. Je základom vzniku priestoru.

Súradnice energetického kvanta sú dvojrozmerné. Vzdialenosť je vždy jednorozmerná, iba relatívnosť jednorozmernej vzdialenosti dáva priestoru trojrozmerný charakter. Nie je rozdiel medzi výškou, šírkou a dĺžkou. Tieto pojmy si vytvorilo vedomie na základe gravitácie a nášho pohľadu na skutočnosť zo vzpriamenej polohy. Dopredu je tam, kde sa pozerajú oči – dĺžka, rozmer napravo alebo naľavo je šírka, nad nami – proti gravitácii je výška a pod nami v smere gravitácie je hĺbka. Vo vesmíre v bezváhovom stave sa stávajú tieto pojmy bezpredmetné a rozhoduje iba vzdialenosť, teda akýkoľvek priestorový rozmer štvorrozmernej skutočnosti.

Jednou z najvýznamnejších charakteristík možnosti je, že má informatívny náboj. Každá možnosť je vlastne informáciou, ktorá v podmienkach vedomia má podobu poznania. Podoba poznania možnosti je mimoriadne dôležitá a priamo rozhodujúca v konaní človeka pri premene možnosti na skutočnosť.

Pre skúmanie vzájomného vzťahu medzi možnosťou a skutočnosťou je veľmi dôležitá konkretizácia týchto fenoménov, pretože umožňuje uplatnenie predstavivosti pri úsilí pochopiť tento vzťah. Z tohto dôvodu je potrebné aspoň nakrátko sa zamyslieť nad tým, čo možno považovať za skutočnosť. Nesporne najvýznamnejšími známymi podobami skutočnosti sú hmota vo svojich najrozmanitejších formách a vedomie. Sú to dve relatívne samostatné, vzájomne komunikujúce podoby skutočnosti. Hmota a vedomie ako známe podoby skutočnosti však museli existovať i v podobe možnosti. Preto si nutne treba položiť otázku, ako došlo k ich metamorfóze a či existuje nejaký univerzálny mechanizmus, alebo univerzálne pravidlá premeny možnosti na skutočnosť.

Nastolená otázka má svoj gnozeologický význam. Jej závažnosť je daná jej fundamentálnosťou a ambíciou získať v odpovedi poznanie univerzálneho pravidla všeobecne platného a všestranne použiteľného.

Každá možnosť je organicky spojená so skutočnosťou, je jej potenciálnou podobou. Každá skutočnosť má svoj pôvod v možnosti. Toto poznanie nám umožňuje zamyslieť sa nad univerzálnou podobou možnosti a skutočnosti.

Uvedomenie si skutočnosti i pri našom obmedzenom poznaní nám otvára obrovský svet možností. Je nesporné, že naše poznanie skutočnosti sa iba nepatrným dielom zúčastňuje na absolútnom poznaní skutočnosti, a teda zanedbateľne sa podieľa i na poznaní absolútnych možností. Je rozumovo prijateľné a pochopiteľné, že k existujúcemu stavu skutočnosti existuje i adekvátny, v našom chápaní nekonečne veľký počet možností, na základe ktorých sa skutočnosť mení a vyvíja. Ak teda existuje mimo nášho vedomia obrovský súbor možností, ktoré sú poznateľné a preto v podmienkach vedomia majú charakter poznania alebo informácie, tak potom určite musí existovať zdroj, z ktorého tieto možnosti – informácie pochádzajú.

Hľadanie odpovede na otázku zdroja poznania, zdroja možností a informácií nie je ničím novým a existuje súbežne s vznikom vedomia človeka. Zložitosť tohto problému v spojení s nedostatočnými vedomosťami ľudí viedli k mystifikácii tejto problematiky. Snaha nájsť odpoveď na túto otázku viedla k vzniku rôznych náboženstiev, ktoré však v žiadnom prípade nemožno podceňovať, pretože takmer všetky obsahujú prvky intuitívneho poznania, o ktorom sa zmienime v ďalšej časti tejto knihy.

Keď by sme sa o tejto problematike rozprávali s rôznymi typmi ľudí, odpovede na položenú otázku takmer vždy zodpovedajú ich svetonázorovej orientácii. Je to prirodzené, pretože každý z nás žije v určitom svetonázorovom systéme, ktorý jeden náhodilý rozhovor určite nemôže zmeniť. Odpovede budú vždy vypočítateľné, a to bez ohľadu na vzdelanie, alebo intelektuálnu úroveň diskutujúceho. Veriaci sú presvedčení, že zdrojom možností a poznania je jeden konkrétny, osobný Boh. Ateisti zase ako zdroj možností a poznania označovali hmotu v jej najrozmanitejších podobách a prejavoch.

Možnosť a skutočnosť sú dvomi stránkami jedného javu, ktorý nazývame existencia.  Existencia sa rodí ako súčasť duálneho systému,  v tomto systéme pôsobí a pri zániku duálneho systému založeného na vzájomných vzťahoch možnosti a skutočnosti, spolu s týmto systémom prestáva pôsobiť a zaniká. Vzťahuje sa to na hmotu, vedomie a všetky ďalšie známe i neznáme podoby skutočnosti. Princíp existencie je neoddeliteľne spojený s pulzujúcim pohybom, so snahou o dosiahnutie rovnovážneho stavu a prekonávaním dosiahnutej rovnováhy. Biologickou formou existencie je život, ktorý funguje na rovnakom princípe. Podstatou existencie je pulzujúci pohyb medzi možnosťou a skutočnosťou. Ak pulzujúci pohyb prestane, existencia ako všeobecný alebo špeciálny jav zaniká. Pulzujúcim pohybom v prípade človeka je tlkot srdca, dýchanie, striedanie spánku a bdenia, metabolizmus – prijímanie potravy a vylučovanie, pulzujúcim pohybom je i narodenie a smrť, striedanie ročných období, striedanie dní a nocí. Vzhľadom na univerzálnosť tohto princípu by bolo možné vysloviť predpoklad, že i celý vesmír má pulzujúci charakter a tak ako vznikol a rozpína sa, tak sa po dosiahnutí kritickej hranice začne zmršťovať a v súčasnej podobe zanikne.

Problematika vzniku vesmíru zamestnáva myslenie ľudí po celú dobu existencie ľudstva. V období, keď prírodné vedy neboli ešte dostatočne rozvinuté, sa všeobecne uznávala biblická koncepcia vzniku vesmíru tak, ako je opísaná v prvej knihe Mojžišovej. Boli dokonca vypočítané presné dátumy, kedy Boh stvoril vesmír a našu planétu. Svätý Augustín na základe štúdia knihy Genesis zistil, že vesmír vznikol približne v roku 5000 pred narodením Krista. Uvádzajú sa i dátumy 1. september 5508, 7. október 3761 alebo i dátum, ktorý vypočítal anglický arcibiskup Usher, ktorý stanovil presný dátum stvorenia sveta na 23. októbra 4004 v nedeľu ráno o deviatej hodine. Všetky dátumy sa samozrejme vzťahujú na minulý letopočet. Nepoznáme síce metódu, ktorou boli tieto dátumy vypočítané, ale každý autor výpočtu sa odvoláva na podrobné štúdium biblických textov, na štúdium rodokmeňov osôb opísaných v knihe Genesis.

Podľa budhistickej koncepcie vesmír nebol stvorený, ale je večný rovnako ako priestor a čas. Vesmír nemá začiatok ani koniec, iba nepretržite pulzuje v menších a väčších cykloch. Podľa budhizmu je celkový život súčasného vesmíru 432 miliárd rokov, ktorý predstavuje jeden vesmírny cyklus. Budhistická predstava o vesmíre hovorí, že celý vesmír pozostáva z miliardy svetových sústav, z ktorých je každá zložená zo zeme, neba a pekla.

Ešte i v súčasnosti mnohí veriaci berú biblickú správu o stvorení sveta doslovne a biblickú citáciu stavajú do protikladu s vedeckým poznaním. Treba si uvedomiť, že v období písania starozákonných textov boli znalosti o vesmíre veľmi malé a tak i biblický opis sa skôr vzťahuje na vznik našej planéty ako na vznik celého vesmíru.

Anaxagoras z Klazomén (500-428 pred n.l.), ktorý bol obvinený z bezbožnosti a neúcty ku gréckym bohom, sa svojím myslením významne priblížil k pravdám, ktoré odhalili výsledky výskumu a súčasná veda. Z úrovne vtedajšieho poznania označil za základ existencie večné, nemenné, rôznorodé hmotné častice, ktoré nazýval ako semená vecí. Za ďalšie súčasti procesu existencie označil rozum a aktívny princíp, ktorý semená veci spája a rozdeľuje. Objavnosť Anaxagora bola v tom, že vznik a zánik jednotlivých vecí považoval len za pretváranie neznámeho, pre celú skutočnosť spoločného základného súcna.  Toto súcno považoval za večné a stále sa meniace a preto poznanie sveta si vyžaduje súhru zmyslového a rozumového poznania.

Idea heliocentrizmu sa prostredníctvom intuitívneho poznania dostávala do vedomia ľudí takmer o dvetisíc rokov skôr, ako ju v roku 1512 sprístupnil Mikuláš Koperník vo svojom slávnom diele Commentariolus. Grécky filozof Filolaos, súčasník Sokratov, opísal svoju predstavu o organizácii kozmu, v ktorej za stred kozmu označil ohnivé centrum a našu planétu zaradil medzi obežnice. Táto vskutku originálna koncepcia bola ešte doplnená predstavou, že Zem sa otáča okolo svojej osi.

Filozof Martin Heidegger čas nepovažoval za objektívnu kategóriu. Známa je jeho veta: ”Nie je čas pred tým, ako začal človek existovať, nie preto, že človek existoval vždy, ale preto, že čas existuje len vo funkcii dejinnej ľudskej existencie.” Keď v roku 1824 Nikolas Carnot objavil fenomén entropie a obsah tohto pojmu bol postupným rastom poznania povýšený na univerzálny zákon, zásadne sa zmenili názory na vývoj. Predstavy o večnosti vesmíru, ktorý nemá svoj začiatok a svoj koniec, ktorý sa neopotrebováva a nestarne, sa stali z vedeckého hľadiska neudržateľné. Carnotov objav vyvolal v 19. storočí zúrivý odpor vedcov z oblasti filozofie i prírodných vied. Akceptovaním entropie sa zrútili mnohé filozofické systémy a prírodovedecké teórie. Najnovšie objavy v oblasti teoretickej fyziky potvrdzujú, že vesmír nie je statický uzavretý systém, ale neustále sa vyvíja a má svoju vývojovú prognózu. Vývoj smeruje od jednoduchého k zložitému, preto i najjednoduchšie chemické prvky sú najstaršie a organické zlúčeniny a biologické systémy patria k najmladším zložkám vesmíru.

V súčasnej vede sa najčastejšie diskutuje o dvoch teóriách vzniku vesmíru – o teórii veľkého tresku a teórii symetrickej kozmológie.

Ruský fyzik Alexander Friedman na základe revízie Einsteinových výpočtov v roku 1922 vyslovil názor, že vesmír nie je statický. V roku 1927 nezávisle od Friedmana katolícky kňaz a matematik Georges Lamaitre prišiel k záveru, že ak je Einsteinova teórie pravdivá, znamená to, že vesmír sa musí rozpínať. Einstein neskôr priznal, že obhajoba statického, nekonečného vesmíru bola najväčším omylom jeho kariéry. Keď v roku 1929 Edwin Hubble objavil červený posun v spektrách vzdialených galaxií ruský fyzik George Gamow rozpoznal dôsledky Hubblovho objavu a rozpracoval teóriu rozpínajúceho sa vesmíru. Vyslovil presvedčenie, že vesmír musí mať svoj začiatok v čase a zrod vesmíru nazval veľkým treskom. Teória veľkého tresku považuje za vznik vesmíru veľkú explóziu pred viac ako desiatimi miliardami rokov. Vesmír bol vtedy sústredený do jediného bodu, bol zložený iba zo žiarenia, mal obrovskú hustotu a teplotu okolo bilióna stupňov Celzia. Vzniknutý vesmír sa rýchle rozpínal a ochladzoval. Vysoká teplota obmedzovala existenciu hmoty iba na protóny a neutróny, vodík a jeho izotopy, hélium, niektoré ďalšie ľahké prvky a voľné elektróny.

Podľa teórie veľkého tresku možno jednotlivé významné udalosti vo vývoji vesmíru zoradiť do nasledovného chronologického poradia:

– vznik vesmíru, veľký tresk – pred 10-18 miliardami rokov

– vznik hviezd a syntéza chemických prvkov – pred 7 mld.

– vznik molekúl v materskej hmlovine – 7-5 mld. rokov

– vznik slnečnej sústavy – 5 miliárd rokov

– vznik Zeme – 4,6 miliárd rokov

– vznik života – 3,6 miliárd rokov

– vstup života na pevninu 0,5 miliardy rokov

– vznik človeka – 3,6 miliónov rokov

----------------------------------------------------------------------------

– zánik Zeme – o 7 miliárd rokov

– zánik vesmíru, veľký krach – o 70 miliárd rokov

Podľa teórie veľkého tresku je možné i to, že sa rozpínanie vesmíru nikdy nezastaví a vesmír bude existovať nekonečne dlho. Tento problém vyrieši až ďalší výskum fyzikálnych síl, ktoré vo vesmíre pôsobia. Z hľadiska poznania obsahu fenoménu existencie je však tento vývoj nepravdepodobný, pretože nevychádza zo všeobecne platných, univerzálnych princípov, ktoré riadia dynamiku vývoja.

Teória symetrickej kozmológie je postavená na duálnom princípe existencie hmoty. Predpokladá, že množstvo hmoty a antihmoty vo vesmíre je rovnaké a teda, že celý vesmír funguje ako symetrický pulzujúci systém. Súčasný vesmír podľa tejto teórie je len jedným pulzom v pohybujúcom sa vesmíre, kde doba trvania jedného pulzu je 80 miliárd rokov. Znamenalo by to, že celý vesmír možno vnímať ako uzavretý systém s dostatočnou koncentráciou hmoty, ktorá je väčšia ako kritická, čím sa garantuje zachovanie pulzujúceho pohybu i v budúcnosti. Prechod od jedného pulzu k ďalšiemu je vysvetlený takto:

–     Súčasné rozpínanie vesmíru je dôsledkom premeny energie na hmotu a antihmotu. Na rozhraní hmoty a antihmoty vplyvom anihilácie vzniklo silné žiarenie gama, ktoré vygenerovalo odstredivé sily pre novovzniknuté hmotné a antihmotné celky. Tieto sa veľkou rýchlosťou začali od seba vzďaľovať.

–     Postupným slabnutím odstredivých síl budú tieto sily prekonané gravitačnými silami hmoty a antihmoty a vesmírne celky hmoty a antihmoty sa začnú k sebe približovať rastúcou rýchlosťou.

–     Na rozhraní vesmírnych celkov hmoty a antihmoty sa vplyvom anihilácie opäť vytvorí vrstva veľmi intenzívneho žiarenia gama, ktoré znovu obrovskou silou odhodí od seba celky hmoty a antihmoty. Pričom sa tento jav bude neustále opakovať, a tak sa bude zachovávať pulzujúci pohyb vesmíru a jeho existencia.

Univerzálnosť pulzujúceho pohybu nastoluje otázku kto, alebo čo reprezentuje univerzálnu možnosť a univerzálnu skutočnosť. Predstavivosť človeka a používaný pojmový aparát zodpovedajú nášmu empirickému alebo rozumovému poznaniu. Na vyjadrenie abstraktných súvislostí, alebo i na vyjadrenie neznámych fenoménov nemá vedomie človeka vybudovaný pojmový aparát.

Skutočnosť je konkrétna forma energie, ktorá nemá spojitý charakter je vnútorne štruktúrovaná, a teda i stav skutočnosti je v podstate iba ako súbor vzťahov medzi jednotlivými elementárnymi prvkami skutočnosti. Tak ako skutočnosť má svoj pôvod v možnosti, tak i hmota musí mať svoj pôvod v energii. Keby sme boli dokonalí, alebo keby sme mali aspoň dokonalý počítač, tak potom celú skutočnosť by sme vedeli popísať na základe súboru vzťahov jej elementárnych zložiek. Aby však skutočnosť vznikla a mohla sa rozvinúť do súčasnej podoby a do svojej mimoriadnej rozmanitosti, musel byť skutočne prvou možnosťou transformovanou na skutočnosť vznik „smeru“, ktorý je základným atribútom kauzality. Tak vznikla cesta od príčiny k účinku a od možnosti k skutočnosti. Druhou podmienkou vzniku skutočnosti v nám známej súčasnej podobe bol vznik kvantity. Znamená to, že energetické kvantá museli vstúpiť do vzájomných interakcií a prostredníctvom týchto interakcií sa štrukturovať. Na tomto základe vznikla hmota, ktorá v svojej podstate je tým fenoménom, ktorý skúma súčasná fyzika. Znamená to, že vznikol i priestor, ktorý sa stal skutočnosťou predstavujúcou špecifické, konkrétne interakcie energie.

Pri skúmaní skutočnosti je mimoriadne dôležitá predstava o priestore, v ktorom proces existencie prebieha. Súčasná fyzika ponúka predstavu štvorrozmerného časopriestoru a na základe tejto  predstavy  sa rozvíjajú rôzne teórie vysvetľujúce vzťahy medzi hmotou, energiou, priestorom a časom. Na základe tejto predstavy sa uskutočňujú i rôzne pokusy o zjednotenie fyziky. Nikto nemôže dať ruku do ohňa za to, že táto cesta vedie k cieľu, aj keď treba uznať, že stále prináša elegantné vysvetlenia mnohých problémov.  Pochybnosti o správnosti týchto teórií vnáša ich nedostatočná  kompatibilnosť s podstatou duálnych systémov. Zamyslenie sa nad vzťahmi, ktoré vládnu v rámci časopriestoru však nutne vedie i k iným predstavám o podobe skutočnosti. Stačí zjednotenie elementárnej vzdialenosti a elementárneho času a odkryjú sa nám tajomstvá štvorrozmerného priestoru, v ktorom sú si všetky rozmery rovnocenné z hľadiska podstaty a ktorý pri trochu predstavivosti nám prinesie nový pohľad na skutočnosť, ktorý ako sa zdá dobre vystihuje reálnu podobu tohto fenoménu.

Ak budeme vychádzať z analýzy vedomia človeka, ktoré predstavuje relatívne poznanie možností, potom možno analogicky predpokladať, že existuje i Vedomie, ktoré predstavuje absolútne poznanie možností. Pre rozlíšenie od vedomia človeka ho budeme písať s veľkým začiatočným písmenom. Vedomie tým, že je univerzálnym zdrojom absolútneho poznania je i absolútnym zdrojom možností. Je jednou z dvoch stránok existencie. Vedomie pôsobí na skutočnosť ponukou možností, ktoré sa premieňajú na skutočnosť podľa univerzálnych nemenných princípov. Z tohto dôvodu Vedomie svojim postavením absolútneho zdroja možností vstupuje do príčinno-účinkových vzťahov ponukou možností, ktoré sa premieňajú na skutočnosť podľa stále rovnakých, jednoduchých univerzálnych princípov. Vo vzťahoch medzi možnosťou a skutočnosťou na ktorejkoľvek úrovni nepôsobí náhoda. V celom systéme existencie náhoda, ako bezpríčinný jav nemá svoju pôsobnosť. Dôležitosť a význam týchto charakteristík Vedomia sa preukáže hlavne pri analýze vývoja skutočnosti, pretože vývoj má nespochybniteľne kauzálny charakter, v ktorom náhoda nemá miesto, a preto v ďalších analýzach s jej pôsobením nebudeme uvažovať.

Známy senzibil Edgar Cayce na otázku odkiaľ čerpá svoje informácie, odpovedal, že zdrojom týchto informácií je univerzálne vedomie či nadvedomie. Tvrdil, že existuje len jedna univerzálna sila a ostatné sily sú len podobou, alebo formou tejto univerzálnej sily, ktorá je zdrojom absolútneho poznania. Z Cayceho správ tiež vyplýva, že mal schopnosť prijímať informácie i z takzvaných akašických záznamov obsahujúcich všetky myšlienky a skutky, ktoré v dejinách ľudstva vznikli alebo sa uskutočnili.

Energia je univerzálnym základom skutočnosti. Každá skutočnosť v akejkoľvek podobe je metamorfózou energie. Energia je vlastne schopnosť možnosti premeniť sa na skutočnosť. Podobou energie je hmota i vedomie. Preto oba tieto fenomény podliehajú univerzálnym princípom,  ktoré pôsobia pri premenách energie, pri premene možnosti na skutočnosť.

Základným, univerzálnym princípom, ktorý pôsobí medzi Vedomím ako zdrojom možností a energie na jednej strane a hmotou a vedomiami živých organizmov ako predstaviteľmi skutočnosti na strane druhej, je princíp vzájomného pôsobenia na základe akcie a reakcie. Sila, ktorou pôsobí vedomie na hmotu, je možnosť so svojím energetickým nábojom a sila, ktorou hmota pôsobí na vedomie je konkrétna skutočnosť vo svojej fyzikálnej podobe. Pôsobenie tohto univerzálneho princípu sa prejavuje v podobe pulzujúceho pohybu. Tento princíp je príčinou vývoja a neustálych zmien skutočnosti, ktoré vnímame ako vývoj.

Energetickú podstatu vedomia potvrdzujú i také fenomény, ako sú telepatia a telekinéza. Už dávno sa potvrdilo, že tieto javy nemajú elektromagnetickú podstatu a mnoho rokov sa neúspešne hľadá ich vysvetlenie na inom fyzikálnom základe. Z podstaty procesu existencie však vyplýva, že táto cesta je neschodná, pretože chce fyzikálnymi postupmi skonkrétniť nefyzikálnu skutočnosť. Konkrétnosť vedomia nemá fyzikálny základ rovnako ako jeho produkty. Vedomie i jeho produkty však majú energetickú podstatu, ktorá sa prejavuje prostredníctvom vedomím iniciovanej, riadenej a kontrolovanej premeny možnosti na skutočnosť. Príkladom skonkrétnenia procesu energetického pôsobenia vedomia na iné vedomie je telepatia, skonkrétnením energetického pôsobenia vedomia na fyzikálnu skutočnosť sú také „tajomné“ fenomény ako telekinéza alebo fotografovanie myšlienok. Všetky tieto javy majú energetickú podstatu, ktorá činnosťou konkrétneho vedomia nadobúda konkrétnu podobu skutočnosti. Neúspešnosť vedy v odhaľovaní podstaty fenoménov telepatie a telekinézy má svoj základ v mylnej predstave o totožnosti silového a energetického pôsobenia. Silové pôsobenie je determinované energetické pôsobenie možnosti, je iba jednou podobou energetického pôsobenia, v ktorom daná skutočnosť determinuje na kauzálnom princípe určitú možnosť. Energetická podstata determinovanej, energeticky skonkrétnenej možnosti má charakter silového pôsobenia, ktoré skúma fyzika. Determinovanie možnosti skutočnosťou navodzuje ilúziu, akoby nositeľom energie bola skutočnosť a nie možnosť. Tu možno hľadať príčiny neúspešnosti fyzikov v skúmaní energetickej podstaty telepatie  a  telekinézy.

Vedomie a energia sú abstraktnou skutočnosťou, hmota a vedomie človeka a iných živých organizmov sú konkrétnou skutočnosťou. Skutočnosť je možnosť definovaná konkrétnou podobou a konkrétnym stavom energie.

Celú existenciu treba vnímať ako vzťah možnosti a skutočnosti. Vedomie ako zdroj možností musí byť skutočné, teda musí mať konkrétny energetický náboj ako predstaviteľa univerzálnej abstraktnej skutočnosti. Na druhej strane energia ako tvorkyňa konkrétnej skutočnosti musí pochádzať  z možnosti, pretože ako sme v úvode tejto knihy uviedli, skutočné môže byť len to, čo je možné. V podstate tu ide o uzatvorený systém, ktorý môže fungovať len vtedy, ak má všetky svoje súčasti. Energia a Vedomie tvoria neoddeliteľnú kompaktnú jednotu. Vedomie nemôže existovať bez energie a energia zase nemôže existovať bez Vedomia. Preto možno existenciu pochopiť iba ako pulzujúci pohyb medzi možnosťou a skutočnosťou. Ak skutočnosť nebude reagovať na ponuku možností svojou zmenou, tak jednoducho existencia ako fenomén zanikne. To isté platí aj opačne. Keď Vedomie nebude na skutočnosť reagovať ponukou možností, existencia ako fenomén stratí svoj obsah a rovnako zanikne.

Celý systém existencie je založený na uplatňovaní favorizovaných možností. Na tomto princípe je založený determinizmus, vznik a vývoj života ako i vývoj vedomia človeka. Na základe tohto princípu vznikajú a zanikajú rastlinné a živočíšne druhy a na tomto princípe sa tvorí i osud človeka. Na základe intuitívneho poznania princípu najlepšej možnosti vznikli, vznikajú a rozvíjajú sa náboženstvá. Uplatňovanie princípu favorizovanej možnosti ako fundamentálnej podstaty procesu existencie možno tiež uznať za nepriamy dôkaz pôsobenia univerzálneho vedomia, kozmického vedomia alebo Boha, ktorí tento princíp „vložili“ do podstaty procesu existencie ako jeho hybnú silu. Ak vychádzame z charakteristiky Vedomia s jeho absolútnym poznaním možností, potom možno pochopiť princíp determinizmu a fungovanie vývoja skutočnosti na tomto princípe. Keďže v prípade zmien skutočnosti vychádzajú možnosti z ponuky Vedomia, ktoré je zdrojom všetkých možností, a tým súčasne i zdrojom absolútneho poznania, na skutočnosť sa premení vždy iba najvhodnejšia možnosť. Znamená to, že ku každému stavu skutočnosti je priradená iba jedna jediná konkrétna možnosť, ktorá z hľadiska procesu existencie je pre existenciu vesmírneho celku najvýhodnejšia. Táto možnosť sa prostredníctvom mechanizmu kauzality premení na skutočnosť. Ponuka a uplatnenie najlepšej možnosti určuje podstatu princípu determinizmu.

Princíp favorizovania možnosti, ako si ďalej ukážeme, sa veľmi dôsledne uplatňuje i v pôsobení a činnosti všetkých typov vedomia prostredníctvom uspokojovania potrieb, pričom signálom pre hľadanie lepšej možnosti je pocit nešťastia a nespokojnosti. V skrytej podobe tento princíp nekompromisne pôsobí i v oblasti vedomia človeka a rozhodujúcou mierou sa podieľa na tvorbe našich osudov.

2. Tajomstvo štvrtého rozmeru

Pochopenie procesu existencie nie je možné bez priestorovej predstavy skutočnosti. Zjednodušené predstavy štvorrozmerného časopriestoru vo svojej podstate vyhovujú bežnému vnímaniu reality. Nemôžu však zodpovedať objektívnemu stavu skutočnosti, pretože sú významne deformované nedokonalými zmyslami človeka, na základe vnímania ktorých sú tieto predstavy vybudované. Kvantová teória poukázala na to, že celá realita nemá spojitý charakter, ale má svoju štruktúru vybudovanú na diskrétnych hodnotách energie, času a priestoru. Max Planck vypočítal tieto diskrétne hodnoty, čo prakticky znamená, že akákoľvek zmena energie, času a priestoru je možná len násobením diskrétnej hodnoty celým číslom a nie jej ďalším delením. Na základe kvantovej teórie je možné vytvoriť si nový názor na realitu a novú predstavu o skutočnosti. Budovať túto predstavu je možné na predpoklade, že diskrétne hodnoty energie, času a priestoru v skutočnosti nie sú hodnoty troch rôznych oddeliteľných fenoménov, ale sú v rámci duálnej podstaty existencie znakmi, charakteristikami iba jedného, jediného fenoménu – energie, majú spoločný základ a sú jedinou elementárnou jednotkou skutočnosti. Energia vyjadruje v svojich najrozmanitejších podobách podstatu kvality skutočnosti a čas a priestor tvoria podstatu jej kvantity. Ak však máme uznávať duálnosť ako základný princíp existencie, potom možno tvrdiť, že v oblasti kvantitatívnej charakteristiky skutočnosti nie je niečo v poriadku, pretože v rámci duálneho systému skutočnosti k abstraktnej kvantite nemožno priradiť dve, ale iba jednu konkrétnu rovnorodú elementárnu kvantitatívnu charakteristiku skutočnosti, teda buď čas, alebo priestor. Ak ďalej v poznávaní skutočnosti uznávame princíp kauzality, ktorý hovorí, že každý stav skutočnosti má svoju príčinu a uznávame tiež známy fakt, že príčina predchádza účinku, to všetko súčasne znamená, že kauzalita pôsobí iba jedným smerom od príčiny k účinku. Predpokladajme ďalej, že všetky uvedené predpoklady sa uplatňujú pri tvorbe skutočnosti. Potom sa možno dopracovať k poznaniu skutočnosti na uvedených princípoch. Najdôležitejším dôsledkom popísaných predpokladov je známy fakt, že v rámci skutočnosti sa základná kvantitatívna charakteristika skutočnosti môže meniť iba jedným smerom, čo prakticky znamená, že žiadna zmena skutočnosti nie je možná bez absolútneho kvantitatívneho rastu skutočnosti. Môžu sa meniť vzájomné pomery jednotlivých zložiek skutočnosti, niektoré sa môžu zmenšovať a iné zväčšovať. Skutočnosť ako celok sa však môže v duálnom systéme len zväčšovať.  Základom tejto charakteristiky je kauzalita, jednosmernosť príčiny a účinku. V reálnom živote sa tento fenomén javí ako jednosmerné pôsobenie času a nemožnosť návratu do minulosti. Zodpovedá však takéto vnímanie skutočnosti objektívnej realite? Určite nie a môžeme si to ukázať na nasledovnom príklade. Zaktivizujme svoju predstavivosť a skutočnosť uvidíme v inom svetle a s iným obsahom. Pomôžeme si jednoduchým dvojrozmerným nákresom, ktorý nám pomôže zlepšiť našu predstavivosť.

                                                    Veľký tresk

Predpokladajme, že vesmír vznikol naozaj veľkým treskom a z jedného bodu sa začal rozpínať všetkými priestorovými smermi i jednosmerným časom. Po miliardách rokov dosiahol práve v túto chvíľu hranicu, ktorú sme zjednodušene označili vonkajšou kružnicou. Vonkajšia kružnica vyznačuje prítomný okamih, v ktorom sa zaoberáme práve týmito úvahami o podobe skutočnosti. Zjednodušene predpokladajme, že na naše úvahy nie je potrebný žiadny čas. Našu polohu na vonkajšej kružnici označme ako planéta Zem. Predpokladajme ďalej, že vo vzdialenosti dvetisíc svetelných rokov pozorujeme explóziu hviezdy, ktorú označíme Explózia. Vzhľadom na to, že informáciu o explózii vnímame zrakom, prichádzala k nám rýchlosťou svetla dvetisíc rokov. Explodujúca hviezda sa nemôže nachádzať na vonkajšej kružnici, ale musí sa nachádzať vo vnútri kruhu, ktorý zjednodušene vyznačuje skutočnosť. Jej poloha v čase explózie vo vnútri kruhu je daná jej priestorovými a časovými súradnicami.

Postúpme teraz v našich úvahách ďalej a predstavme si, že vo vzdialenosti dvetisíc svetelných rokov existuje planéta s vyspelou civilizáciou, ktorá sa rozhodne svojou vyspelou technikou pozorovať našu Zem. Označme si túto planétu ako Pozorovateľ a zamyslime sa nad tým, aké informácie na túto planétu z našej zeme prichádzajú. Pozorovateľ na svojej planéte vidí na Zemi narodenie Ježiša Krista a pozoruje jeho život a ukrižovanie. Vidí rímskych cisárov, zápasy gladiátorov, pozoruje zničenie Šalamúnovho chrámu v Jeruzaleme a odchod Židov z Izraela. Je tomu tak preto, lebo informácia o dianí na našej planéte potrebovala dvetisíc svetelných rokov, aby sa dostala k pozorovateľovi. Je to prelud, fantázia, či skutočnosť? Môže dnes niekto pozorovať minulosť? Určite môže a vyplýva to z objektívneho charakteru skutočnosti, v ktorej čas je potrebné vnímať ako štvrtý priestorový rozmer a celú skutočnosť je potrebné vnímať ako štvorrozmernú priestorovú realitu. To, že naše zmyslové vnímanie trojrozmernej skutočnosti je klamné, si môžeme pomerne jednoducho dokázať.

Čas v našom ponímaní nie je podľa kvantovej teórie spojitý, ale má diskrétny charakter. Znamená to, že každá, aj tá najmenšia zmena spotrebuje minimálne Planckov čas, ktorý bol vypočítaný na 10^-43 sekundy, a predpokladajme, že je tento údaj správny. Čas vzhľadom na kauzálny základ zmien narastá po časových kvantách, narastá nezávisle od vedomia človeka a pôsobenia akýchkoľvek fyzikálnych síl.  Narastá nezadržateľne, systematicky s pravidelným pribúdaním jedného časového kvanta.

Predstavme si teraz, že sa pozeráme na rímske koloseum zo vzdialenosti sto metrov. Stojíme blízko kolosea a tak sa nám zdá, že náš zrakový vnem kolosea nespotrebováva žiadny čas. Pravda je však taká, že i na prekonanie stometrovej vzdialenosti je potrebný určitý čas na to, aby svetlo preletelo stometrovú vzdialenosť, preniklo do nášho oka a aby informácia o koloseu bola zaregistrovaná vo vedomí ako zmyslový vnem.

Keby sme našu stometrovú vzdialenosť od kolosea odmerali presnými céziovými hodinami, zistili by sme, že na zrakový vnem je potrebných 0,000 000 333 564 095 sekundy, čo je čas za ktorý svetlo preletí stometrovú vzdialenosť. Na uvedomenie si kolosea sú teda potrebné miliardy časových kvánt, čo praktický znamená, že stav kolosea, ktorý sme si uvedomili, je vlastne už minulosťou a iba naša relatívne malá vzdialenosť od kolosea navodzuje ilúziu, že obraz kolosea v našom vedomí bol zaregistrovaný bez spotreby času. Aký je však kvalitatívny rozdiel skutočnosti medzi minulosťou,  ktorá súvisela s naším pozorovaním kolosea,  a minulosťou,  ktorá súvisí s pohľadom na koloseum z planéty Pozorovateľa. Kvalitatívne určite žiadny,  pretože nie je žiadny všeobecný kvalitatívny rozdiel medzi  predmetom, ktorý pozorujeme zo vzdialenosti jedného metra, sto metrov, kilometra, alebo svetelného roku.

Tento rozdiel je však kvantitatívny a je daný rozdielnou vzdialenosťou pozorovateľa. Dôležitým dôsledkom uvedených úvah je, že tak ako nemôžeme povedať,  že je neskutočné koloseum,  ktoré pozorujeme práve teraz zo vzdialenosti sto metrov, rovnako nemôžeme tvrdiť, že je neskutočné koloseum pozorované z planéty Pozorovateľa.  Rozdiel je iba vo vzdialenosti a v tom, že my teraz pozorujeme turistov a pozorovateľ zo svojej planéty vidí na koloseu gladiátorské zápasy. Oba pohľady sú skutočné a prinášajú do vedomia pozorovateľa zrakový vnem reálnej skutočnosti.

To, čo my vnímame ako čas, je v skutočnosti priestorová vzdialenosť, je to štvrtý rozmer skutočnosti, ktorý sa neopiera o našu predstavivosť. Je tomu tak preto, lebo naše vedomie je súčasťou fyzického tela, ktoré má v čase akéhokoľvek zrakového vnemu prakticky nulovú vzdialenosť v štvrtom rozmere od pozorovanej skutočnosti.  Z tohto dôvodu sa nám skutočnosť javí ako trojrozmerná, s tromi priestorovými rozmermi a časom. Fakt, že čas je vlastne priestorový rozmer, je základom poznania toho, že v rámci procesu existencie nič nie je stratené,  alebo objektívne zabudnuté.  Pozorovateľ by sa o tom mohol presvedčiť vtedy, keby dokázal meniť vzdialenosť svojho pozorovania bez spotreby času, alebo keby mohol pozorovať náš vesmír z bodu mimo vesmíru. Vtedy by bol schopný prezrieť si dôkladne minulosť a mohol by i vydať svedectvo o charaktere skutočnosti a jej nezničiteľnosti.

Dôležitým záverom uvedených vzťahov je, že inteligentné bytosti z planéty Zem a z planéty Pozorovateľa sa nemôžu známymi technickými prostriedkami vzájomne pozorovať v jednom časovom okamihu. Ako to názorne ukazuje graf,  naša vzájomná vzdialenosť 2 000 svetelných rokov spôsobuje, že sa síce reálne pozorovať môžeme, ale v stave skutočnosti v roku nula, teda v období narodenia Ježiša Krista. Jednoducho si nemôžeme odovzdať žiadne dôležité informácie, ktoré by sme v rámci vzájomného života vedeli obojstranne výhodne využiť.

(> výňatok z knihy <)

Prof. PhDr. MUDr. Juraj  Cíger,  DrSc.: „Bytie je večné, rozumieš!“

V rozhovore s autorom knihy  (vpravo)  si pripili na život a večnosť existencie.

(Banská Štiavnica, október 2004)

výňatok  z článku na adrese  http://www.banskastiavnica.sk/main.php?id=98&program=noviny&firmy_slovenska_flag=0&id_noviny=2&cislo_m0=1567&clanok_m0=11598

NOVINKY   V   NAŠÍ   NABÍDCE  

    Právě      vyšlo   

VNITŘNÍ  ŽIVOT / Úvod do teosofie

Charles  Webster  LEADBEATER (CAD Press)

Kniha vysvětluje v intencích theosofického učeni základní pojmy a představy autora samotného i Teozofické společnosti a teozofického hnutí. Za poznámku stojí, že právě autor Ch. Leadbeater se zasloužil i o objevení indického mystika a filozofa Krishnamurtiho, jemuž zprostředkoval a zajistil vzdělaní a uvedl jej na Západ.

OBSAH:  O  autorovi *  Předmluva  k  indickému  vydání *  Velké  duše *  Kristovo  dílo *  Dílo  Mistrů *  Mistři  a  žáci *  Stezka  pokroku *  Starobylá  tajemství  (mystéria) *  Logos *  Buddhismus *  Křesťanství *  Hřích *  Papež *  Obřady  a  rituály *  Modlitba *  Ďábel *  Hinduismus *  Spiritismus *  Kasty *  Symbologie *  Plamen *  Zdravý  rozum *  Bratrství *  Pomáhání světu *  Kritika *  Předsudky *  Zvědavost *  Poznejte sami sebe *  Asketismus *  Zbytečné starosti *  Zničení  tužeb *  Střed mého kruhu *  Naše  povinnosti  vůči  zvířatům *  Sympatie *  Náš  postoj  k  dětem *  Strach ze smrti *  Spolupráce *  Den  života *  Meditace *  Nirvána *  Trojjediný  duch *  Vědomí  buddhické *  Sféry * 

160 stran / ISBN  978-80-88969-31-0

Podrobnosti o knize jsou k dispozici na stránce: http://www.cadpress.sk/teosofie.htm

Z různých pramenů (jmenovitě uvedených v bibliografické příloze) do slovenštiny přeložil a úvodem a poznámkami opatřil PhDr. Viktor Krupa, DrSc, přední slovenský orientalista, odborník na japonskou kulturu a ředitel Ústavu orientalistiky Slovenské akademie věd.  Překlad do češtiny a grafická úprava F. R. Hrabal.

 

Počet stran: 314, formát B5 / 24x16 cm, tvrdá / šitá vazba.

České vydání,                    ISBN  80-85349-97-3

 

podrobnosti na stránce

http://www.cadpress.sk/kodziki.htm

   Právě      vyšlo 

ŠAMANISMUS  IV

ŠAMANISMUS  A  ALTERNATIVNÍ ZPŮSOBY LÉČENÍ

SBORNÍK 9. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE O VÝZKUMU ŠAMANISMU A

ALTERNATIVNÍCH ZPŮSOBŮ LÉČENÍ

 pořádané 5. až 7. září 1992 v St. Sabina Center  (San Rafael, Kalifornie, USA)

2. část

Z amerického originálu Proceedings of the Ninth International Conference on the Study of Shamanism and Alternate Modes of Healing (vyd. Independent Scholars of Asia,  Inc.,  1992)  přeložil  PhDr. Antonín Konečný.

Redakce a grafická úprava edice F. R. Hrabal.

 ISBN  80-85349-66-3

OBSAH

Člunový tanec Hupů: Odchod zármutku   

Distanční percepce velice zvláštního materiálu 

Duchovní rozměry lukostřelby  

Dvě psychotechnologie    (Stalin a černá magie)

Hádes a Persefoné:  Sňatek v pekle

Havajská dualita:  Návrat k pramenům   

Hlasy čistoty: Léčení písněmi a symboly u původních obyvatel Kalifornie   

Ho’oponopono:  Terapeutický nástroj z Havaje

Individuace ženy: Tvořivý a transformační proces

Když umírá léčitelka:  Šamanská cesta v psychoanalýze

Panel o vzniku nového paradigmatu    

Písně kontinuace:

Rytmus, rituál a obřad u původních obyvatel severozápadní  Kalifornie   

Podobnosti a rozdíly mezi šamanismem a totalitarismem:

Posvátný prostor 

Pouť do starověké Británie a Bretaně

Proutkařství a krajina   

Současné přeměny a obnovování lidských sídlišť  

Svět duchů na současném Islandu  

Šamanská cesta a řešení konfliktů  

Tanec Duhového koně: Modlitba k Zemi o uzdravení  

Zkoumání metaumění: Fáze II  

Zpívání do čaker a tranzovní tanec 

Brož. , formát A5, 175 Stran                                 

Vyjde okolo 10/10/2007

_____________________________________________________________

Podrobnosti o edici / antologii    Š A M A N I S M U S   najdete na stránce

http://www.cadpress.sk/samanismus.htm

_____________________________________________________________

Další čerstvé přírůstky v naší nabídce - novinky a dotisky:

M Á N Í   A    TRADICE   MANICHEISMU

François  Decret  (CAD Press)

edice  SVĚTOVÉ DUCHOVNÍ PROUDY,   49. svazek (dotisk 2007)

Z francouzského originálu Mani et la tradition manichéenne (coll. Maitres spirituels) přeložil PhDr. Zdeněk Müller,CSc.

Dílo přibližující fundovaně náboženské učení, které vzniklo ve 3. století jako syntéza zoroastrismu a gnostického křesťanství, čerpajíce z chaldejsko-babylonských a perských mýtů a apokryfních (gnostických) textů. Z lůna manicheismu vzešel i sv. Augustin, později úhlavní nepřítel manicheismu.  Základem manicheistického náboženství je dualismus dobra a zla, jeho myšlenky přetrvaly v učení balkánských bogomilů a paulikiánů i  západoevropských kacířských sekt katarů a albigenských.  Jeho stoupenci odmítali požívání alkoholu a masitých jídel, tělesnou práci, hromadění majetku a plození dětí.

Základními texty manicheismu - a zavrhujícího Starý zákon - jsou Máního spisy Velké evangelium, Kniha tajemství, Kniha o obrech a Poklad života, které byly sepsány v syrštině, a Šáhpuhrakán, sepsaný persky, v němž Mání vysvětluje své poslání jako završení nedokončeného díla Buddhy, Zoroastra (Zarathuštry) a Ježíše Krista. Mnohé z textů (v koptských překladech) byly nalezeny při vykopávkách ve Fajjúmu. V letech 763-840 byl manicheismus státním náboženstvím celé Ujgurské říše (v povodí řeky Orchon). V 7.-14. stol. ovlivnil i řadu čínských synkretických sekt.

Brož., 150 Stran a5. České vydání - ISBN 80-85349-30-2

Podrobnosti na webu:

http://manicheismus.czechian.net

http://www.cadpress.sk/manicheismus.htm

Bestseller  vydavateľstva
CAD PRESS

JEŽIŠOVO    EVANJELIUM
 
Po stopách jeho pôvodného učenia
 

John Davidson M.A. (CANTAB)

Z anglického originálu The Gospel of Jesus. In Search of His Original Teachings (Element Books Limited, Shaftesbury, U.K. / Rockport, USA / Brisbane, 1995 [ISBN 1-85230-720-X])  preložil Tomáš Hrustič
 



Vydanie prvé

ISBN 80-88969-20-4

(Viaz., 848  strán, formát 24x16 cm)

(Slovenské vydanie)

Ježiš Kristus, Biblia a rané kresťanstvo z pohľadu teológie a religionistiky

Monumentálne dielo anglického učenca, známeho religionisty ... Výklad učenia Ježiša Krista vo svetle najnovších výskumov rukopisov z Nag Hammadi, zvitkov od Mŕtveho mora, apokryfných a gnostických spisov (esejských, koptských, manichejských, nestoriánských, mandejských ... )
ako aj diel najvýznamnejších kresťanských teológov, filozofov, cirkevných otcov a mystikov (sýrskych, egyptských, gréckych, etiopských aj židovských).

Podrobné informácie aj obálku knihy nájdete na internetovej stránke:

http://www.cadpress.sk/jezisovo_evanjelium.htm

a

http://mujweb.cz/www/evanjelium

Z  POSLEDNÝCH  PUBLIKÁCIÍ

VYDAVATEĽSTVA  

CAD    PRESS

(v češtine)

DUCHOVNÍ ASPEKTY LÉČITELSTVÍ   I,   II       (Antologie)

Sborník prací 25 čelných světových odborníků - vědců i léčitelů - zaobírajících se jednotlivými aspekty léčitelského umění z hlediska lékařského, antropologického, filosofického, psychologického i psychiatrického.

http://www.cadpress.sk/alternativni_medicina.htm

http://www.mujweb.cz/www/Alternativni_medicina

======================================================

Charles Poncé:  HRA  ČARODĚJŮ - KOŘENY ESOTERICKÝCH UMĚNÍ

Kniha uvádí čtenáře do všeobecných základů esoterních nauk a spojitosti mezi astrologií, kabalou, tarotem, I-ťing, alchymií a jungovskou psychologií.

http://www.cadpress.sk/magie.htm

http://www.mujweb.cz/www/Magie2

viz též

======================================================

Guy Casaril:  RABBI ŠIMON BAR JOCHAJ A KABALA

http://www.cadpress.sk/kabala.htm

http://www.mujweb.cz/www/astrologie_okultismus_a_magie

======================================================

L.Grinspoon & J.Bakalar:   MARIHUANA - ZAKÁZANÁ MEDICÍNA

Velmi důležitá a zajímavá kniha zaobírající se seriózně léčebným využitím konopí v historii i současnosti, včetně léčení epilepsie, depresí a rakoviny.

http://www.cadpress.sk/marihuana.htm

http://www.mujweb.cz/www/MARIHUANA_ZAKAZANA_MEDICINA

======================================================

Mistr Mantak Chia & Maneewan Chia:

LÉČIVÁ  LÁSKA  -  KULTIVACE ŽENSKÉ SEXUÁLNÍ ENERGIE   I, II

Příručka taoistického mistra obsahující množství návodů a cvičení k nastolení duchovní a tělesné harmonie.

Podrobnosti na web-stránkách:

http://www.mujweb.cz/www/Kultivace

======================================================

Prof. Glasenapp & Róši Kaisen:  BUDDHISMUS A KŘESŤANSTVÍ

http://www.cadpress.sk/buddhismus.htm

http://www.mujweb.cz/ww/Knihy_o_buddhismu

http://www.mujweb.cz/www/Antologie_Buddhismus

======================================================

J.Starkbauer:

VĚČNÉ TABU - EROS A ETOS V NÁBOŽENSKÝCH SYSTÉMECH I

http://www.cadpress.sk/vecne_tabu.htm

http://www.mujweb.cz/www/vecnetabu

======================================================

J.K. U'Fon:

POJEDNÁNÍ O PSYCHOLOGII, NÁBOŽENSTVÍ, MAGII A SEXU

http://www.cadpress.sk/ufon.htm

http://www.mujweb.cz/www/UFON2

======================================================

Dr. Viktor Krupa:

LEGENDY A MÝTY POLYNÉSIE - POLYNÉSKÁ KOSMOGONIE

Fundované dílo z pera předního slovenského odborníka na historii a kulturu Oceánie a ředitele Kabinetu orientalistiky SAV.

http://www.cadpress.sk/polynesie.htm

http://www.mujweb.cz/www/POLYNESIE

===================================

STARÉ POVINNOSTI SVOBODNÝCH ZEDNÁŘŮ

======================================================

ČADO - TAJEMSTVÍ ČAJOVÉHO OBŘADU

http://www.cadpress.sk/cado.htm

http://www.mujweb.cz/www/CADO

======================================================

Prof. Michio Kushi:

DUCHOVNÍ CESTA - Průvodce k nekonečné seberealizaci a osvobození

Komplexní úvod do duchovního světa z pera nejvýznamnějšího světového představitele makrobiotiky.

http://www.mujweb.cz/www/makrobiotika_a_vegetarianstvi

NEBO

http://www.cadpress.sk/makrobiotika.htm

======================================================

Prof. Michio Kushi:

KÁMEN FILOSOFŮ - Úvod do alchymie, transmutace a Nové vědy

V této studii Kushi vysvětluje prostřednictvím makrobiotických principů, že svět hmoty není pevný a statický, nýbrž naopak dynamický a proměnlivý.

======================================================

John Heider:  TAO  VŮDCE  -  Strategie úspěšného vůdce pro Nový věk

Autor, psycholog a profesor Školy psychiatrie při Menningerově nadaci zde předkládá verzi staročínského spisu Tao-te-ťing adaptovanou pro New Age.

======================================================

Swami Kuvalayananda a Dr. Vinekar: JÓGOVÁ TERAPIE

viz

http://www.cadpress.sk/joga.htm

http://www.mujweb.cz/www/ajurveda

======================================================

Prof. Tomio Hirai: ZAZEN -  LÉČBA  ZENOVOU  MEDITACÍ

Autor je předním japonským psychiatrem a presidentem Japonské společnosti pro psychiatrii a neurologii. Ve své studii se zabývá pozitivním vlivem zenové meditace na tělesné i psychické zdraví.

http://www.cadpress.sk/zazen.htm

http://www.mujweb.cz/www/Zazen

======================================================

Mary Burmeister: 

DŽIN-ŠIN-DŽUCU - Tradiční japonská kondiční cvičení

Starověké japonské umění zdravotních a kondičních cvičení, které bylo praktikováno již před 3000 lety.

http://www.cadpress.sk/zazen.htm

http://www.mujweb.cz/www/Zazen

======================================================

Dr. Yang Jwing-ming: TAJEMSTVÍ  MLÁDÍ I-III (I-ťin-ťing a Si-suej-ťing)

Kniha obsahuje Spis o proměně svalů a šlach a Spis o očistě mozku a kostní dřeně. Obsahuje i recepty a popisy cvičení ke zvýšení sexuálních schopností (3 svazky).

http://www.cadpress.sk/bodhidharma.htm

http://www.mujweb.cz/www/Taichi_a_chikung

======================================================

Dr. Yang Jwing-ming:  JANGŮV STYL TCHAJ-ŤI ČCHÜAN (Tai Chi Chuan)  I, II

Obsáhlá a podrobná příručka

http://www.cadpress.sk/taichi.htm

http://www.mujweb.cz/www/taichi_a_chikung

http://www.mujweb.cz/www/budo_distribucia

======================================================

Mijamoto Musaši: KNIHA PĚTI KRUHŮ  (GO RIN NO ŠO)

Středověké dílo o cestě meče - kendó, jehož autorem je legendární japonský samuraj

viz

http://www.cadpress.sk/zen_a_budo.htm

http://www.mujweb.cz/www/buddhismus_a_bojova_umeni

======================================================

Robert Urgela:

TRÉNINK V BOJOVÝCH UMĚNÍCH / Praktický úvod do kung-fu

======================================================

BUDDHISMUS   I - V         (Antologie)

http://www.cadpress.sk/buddhismus.htm

http://www.cadpress.sk/buddhismus_a_psychologie.htm

http://www.mujweb.cz/www/Antologie_Buddhismus

======================================================

DHARMA GAIA - ESEJE O BUDDHISMU A EKOLOGII

http://www.cadpress.sk/dharmagaia.htm

http://www.mujweb.cz/www/BUDDHISMUS_A_EKOLOGIE

======================================================

Jiří Černega:  O POČÁTKU BUDDHISMU

http://www.cadpress.sk/buddhismus.htm

http://www.mujweb.cz/www/Knihy_o_buddhismu

======================================================

Mistr Lao-c': TAO-TE-ŤING (Kniha o Tao a ctnosti)

http://www.cadpress.sk/taoismus.htm

http://www.mujweb.cz/www/Taoismus

======================================================

B. Ducourant:

KLÍČE K DOKONALÉMU ŠTĚSTÍ - Taoismus v denním životě

http://www.cadpress.sk/taoismus.htm

http://www.mujweb.cz/www/Taoismus

======================================================

Konfucius: HOVORY (Lun-jü)

viz

http://www.cadpress.sk/konfucius.htm

======================================================

François Decret: MÁNÍ A TRADICE MANICHEISMU

http://www.cadpress.sk/manicheismus.htm

======================================================

Paul Carus: BUDDHOVO EVANGELIUM

======================================================

Pchra Khantipálo:  ÚVOD DO BUDDHISMU

http://www.cadpress.sk/buddhismus.htm

http://www.mujweb.cz/www/Knihy_o_buddhismu

======================================================

Leopold Procházka: O BUDDHISTICKÉ MEDITACI

======================================================

VÝBOR Z BUDDHISTICKÝCH SÚTER

======================================================

Róši P. Kapleau:

CHRÁNIT VŠE ŽIVÉ - Vegetariánství z hlediska buddhismu

http://www.mujweb.cz/www/Makrobiotika_a_vegetarianstvi

======================================================

Róši P. Kapleau: TŘI POJEDNÁNÍ O ZEN-BUDDHISMU

======================================================

Ajahn Sumedho: BDĚLOST - CESTA K NESMRTELNOSTI

======================================================

Otmar Doležal: VÍTĚZSTVÍ DUCHA NAD HMOTOU

http://www.cadpress.sk/teosofie.htm

http://www.mujweb.cz/www/TEOSOFIE

======================================================

Thich Nhat Hanh: MÍR V NÁS

======================================================

TAJNÁ CVIČENÍ TAOISTICKÝCH MNICHŮ

http://www.cadpress.sk/tajna_cviceni.htm

======================================================

Josef Marek: O MEDITACI

======================================================

Róši Jiyu-Kennett:  

JAK SE ZENOVÝ BUDDHISTA PŘIPRAVUJE NA SMRT

Úvod do meditační praxe a vysvětlení jednotlivých pozitivních i negativních aspektů meditace a s ní spojených vizí.

http://www.cadpress.sk/kniha_zivota.htm

http://www.mujweb.cz/www/Knihy_o_buddhismu

======================================================

ZEN   1 - 8 (Antologie zen-buddhismu, 8 samostatných svazků)

http://www.cadpress.sk/zen_a_budo.htm

http://www.mujweb.cz/www/Knihy_o_buddhismu

======================================================

D.F. Draeger & R.W. Smith: 

ASIJSKÁ BOJOVÁ UMĚNÍ

Unikátní monografie o historii, vývoji a technikách bojových umění ČÍNY, OKINAWY, KOREJE, JAPONSKA, MALAJSIE, INDIE, PAKISTÁNU, BARMY, THAJSKA, FILIPÍN A INDONÉSIE.

Další podrobnosti o příručkách bojových umění
najdete na adresách:
 

http://www.cadpress.sk/budo.htm

nebo

http://www.mujweb.cz/www/budo_distribucia

======================================================

Róši Kaisen: BUDODHARMA neboli POUČENÍ SAMURAJE

Autor - osvětluje historii vzájemného sepětí zenu a bojových umění a duchovní principy budó.

http://www.cadpress.sk/buddhismus.htm

http://www.mujweb.cz/www/Knihy_o_buddhismu

======================================================

Róši Kaisen: MNICH BOJOVNÍK

Vlastní životopis mistra zenu a učitele bojových umění, představeného zenového kláštera.

======================================================

Mistr Takuan Sóhó: CESTA ZENU - CESTA MEČE

Soubor čtyř nejvýznamnějších spisů proslulého opata kláštera Daitokudži

http://www.cadpress.sk/cesta_zenu.htm

http://www.mujweb.cz/www/Cesta_zenu

======================================================

ŠAMANISMUS   I, II , III   , IV    (Antologie),

Ojedinělá antologie do níž přispěly desítky světově proslulých léčitelů, psychologů, antropologů a odborníků na psychotroniku.

http://www.cadpress.sk/samanismus.htm

http://www.mujweb.cz/www/SAMANISMUS

======================================================

TAO - VÝBOR Z KLASICKÝCH TAOISTICKÝCH SPISŮ

Kniha obsahuje proslulý spis Mistra Lie-c' z 5.stol. př.Kr. a výbor ze spisů taoistických mistrů 7.-15.století.

http://www.cadpress.sk/taoismus.htm

http://www.mujweb.cz/www/Taoismus

======================================================

Eva de Vitray-Meyerovitch:

RÚMÍ A SÚFISMUS - ÚVOD DO ISLÁMSKÉ MYSTIKY

http://www.cadpress.sk/islam.htm

======================================================

Dr. Yeshi Donden:

ROVNOVÁHOU KE ZDRAVÍ - ÚVOD DO TIBETSKÉ MEDICÍNY

Kniha bývalého osobního lékaře J.S. Dalajlámy přibližuje formou přednášek tajemnou oblast tibetské medicíny.

http://www.mujweb.cz/www/Alternativni_medicina

======================================================

Róši P. Kapleau:

CHRÁNIT VŠE ŽIVÉ - Vegetariánství z hlediska buddhismu

======================================================

Dr. Yang Jwing-ming: OSM KUSŮ BROKÁTU / Waj-tan čchi-kung

Série cviků k regulování energie čchi (ki). Špičková příručka!

VIZ

http://www.cadpress.sk/brokat.htm

http://www.mujweb.cz/www/Taichi_a_chikung

======================================================

Dr. Yang Jwing-ming:

ČCHI KUNG - Bojová umění a zdraví

Všeobecný nástin principů čchi-kung a jeho historie. 250 fotografií a náčrtků.

http://www.cadpress.sk/taichi.htm

http://www.mujweb.cz/www/Taichi_a_chikung

======================================================

Dr. Yang Jwing-ming:

ZÁKLADY TCHAJ-ŤI ČCHI-KUNG (TAI CHI CHI KUNG)

http://www.cadpress.sk/taichi.htm

http://www.mujweb.cz/www/Taichi_a_chikung

http://www.cadpress.sk/pokrocily_jang.htm

======================================================

Neil Claremon: ZEN A LUKOSTŘELBA

Lekce mistra lukostřelby o dechu, držení těla a cestě intuice.

http://www.cadpress.sk/lukostrelba.htm

http://www.mujweb.cz/www/Lukostrelba2

aktuální nabídka všech - našich i cizích - titulů

(z českých a slovenských vydavatelství):

http://www.cadpress.sk

Kompletní katalog zašleme na požádání v elektronické podobě

žádejte jej na adrese: cad@atlas.sk , cad@atlas.cz  anebo cad@seznam.cz     !

informace o našich knížkách najdete i na internetu

aktuální nabídka všech titulů

přes 2 000 knih a videokazet z českých a slovenských vydavatelství

a zahraničních CD - etnická, relaxační a ezoterická hudba -

je

na stránkách:

http://www.cadpress.sk

http://web.stonline.sk/cad

nebo

http://cad.webpark.sk

možnost zkopírování ceníků a katalogů